Nostalgické LETO

Nielenže ma v poslednom období zmátajú myšlienky na teplý dotyk slnečných lúčov a ovocné koktaily, ja myslím už aj na morské vlny. Teším sa na tie dva mesiace šalenia sa, množstva dobrodružstiev, cestovania, či letných brigád. A čo je najhoršie, je fakt, že je ešte len január, ale verím, že sa dočkám. Spomienky mi nedajú, fotografie ma prenášajú do detailov každého zážitku. Čo by som len teraz dala za to, keby som si opäť vyrazila s kamarátmi k jazeru. Celý deň sme sa slnili, každý získal nádherne bronzový nádych. Často sme dokázali hrávať volejbal celé hodiny až do vyčerpania. Slnko bolo tak ostré, že som niekedy ani nevládala stáť na nohách. Tie chvíľky nič nerobenia sme si vždy vynahradili večer pri parádnej muzike, alebo jednoducho rozhovorom pri ohníku. ...ľahké biele tielko a vojenské šortky a ide sa do mesta! Alebo v podvečer si nahodiť ľahké šaty, keď povieva sladkastý vetrík, či naskočiť na bicykel a nechať prúd oslobodzujúceho vetra nech sa mi hrá z vlasmi. Spustiť sa z kopca lesnou cestičkou, a byť sprevádzaná adrenalínom a pocitom neviazanosti. Pobiť sa vo vode o nafukovačku s ostatnými (vždy som mala navrch). A čo tak ísť stanovať? Veď do mesta prišli kolotoče! Zatancujme si tango priamo vo fontáne! Radšej poďme susedovi ukradnúť čerešne a potom sa vyblázniť útekom pred jeho drsným buldogom. Alebo si radšej poklebetiť o Zuzinom novom frajerovi?! ...kde sú tie časy? Už mi chýbajú...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu