Kvapky stekajú po tele
a zdá sa ti to celkom v poriadku.
Čiary po nich zostavajú červené
a ty presne vieš, čo to znamená
nenechať žiadne znamenia
ani náznak toho, že si tu bol.
Zoberieš so sebou všetko, čo môžeš,
zbalíš si veci a odídeš tam,
kde ťa opäť nik nepremôže
a nehľadíš vôbec za seba,
ani len netušíš, že pre niekoho niečo znamenáš
a ničíš aj jeho.
Odchádzaš celkom potichu.
Veď to už dobre poznáš,
je v tom veľa návyku.
Tak prečo by tento krát malo byť niečo opačne?
No čo ak sa koncom teraz nič nové nezačne
a už vôbec nevyrieši?
Opúšťaš všetko, čo si nenávidel,
vôbec nič ti nie je ľúto
a každý z nás v tom má svoj prídeľ.
No cudzincom si tu bol len ty,
my sme tu žili ako naprogramovaní roboty
v napätom strachu.
Niekoho si možno zachránil,
ale aj to len náhodou.
Veď nemáš žiadne zábrany!
Tak ideš a už sa nevrátiš,
opustené duše zostanú v temnom objatí
v ústraní tvojej mysle.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
morbidustechnikus
2. 4.apríla 2009 21:59
Na toto nemám slov. Len toto.
Napíš svoj komentár