Idem, nechcem zastaviť. Chcem ísť stále, niekam ďaleko.
Zastavujem. Na tom mieste kde sa to stalo. Kde si zo mňa vytiahla všetko čo som mal a nič si tam nevrátila. Od vtedy som prázdny a len sa túlam životom.
Vystupujem z auta, idem k tomu miestu. Neviem čo od toho čakám. Vnímam svoj dych a ticho nočného mesta. Siaham do vrecka pre cigaretu, žiadna pred tým mi nikdy nepomohla. No možno táto mi pomôže...
Stojím ako prízrak na kopci pod žltou pouličnou lampou. Prázdna telesná schránka oblečená v čiernom oblečení. Myslím na ten večer, prehrávam si to v hlave stále a stále. To miesto, vôbec sa nezmenilo. Ale ja som sa zmenil, ty si ma zmenila.
Nasadnem do auta, idem preč. Vozím sa po centre mesta. Vo svojom aute ako v bubline odosobnený od všetkého vonku. Pozerám sa na ľudí, všetci niekam idú. Je piatkový večer, sú oblečení najlepšie ako vedia aby zapôsobili. Sledujem ich. Možno práve teraz niekto prežíva najkrajší večer svojho života, no ja necítim nič.
Celý svoj život mám všetko a zároveň nemám nič. Tento večer nie je výnimkou. Snáď to bude zajtra lepšie. Snáď...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Aj: "...aby zapôsobili" a "Sledujem ich." To je totiž zrejmé z predchádzajúceho textu. Text nesmie obsahovať ani jednu vetu navyše, chápeš, to rozptyluje. Inak pekný smutný príbeh o rozchode.