Dlhé ruky mal ten deň, kedy sme sa rozbili na malé kúsky na jednom
moste istého hmlistého mesta. Na moste, ktorý nespájal brehy
príbehov s bezstarostnými koncami a ktorý na chvíľu rozdelil
diptych ukričanosti kaviarenskej irónie od ticha zamlčaných
bolestí.



Vlnila sa dôvera, keď fúkal strach, zrýchlil sa smú-
tok, keď pršal čas a triasol sa hlas, keď nás spojila
táto povodeň.



Dlhé ruky mal ten deň,
kedy sme postavili náš most a hodili z neho do vody
všetky dôvody tohto podvodu.



 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  31. 7. 2016 04:01
Tentoraz je to #2complicated4me
3 
fotka
armita  31. 7. 2016 15:23
Mrzí ma to čítať, ale verím, že čoskoro budeš v rovnováhe.
Píšeš krásne ako vždy.
4 
fotka
bansky  31. 7. 2016 15:26
@armita Ďakujem. Nie som v nerovnováhe Táto báseň nie je o mojej nerovnováhe.
5 
fotka
armita  31. 7. 2016 15:28
@bansky to si ma potešil veď vieš, všetko sa dá interpretovať rôzne...
6 
fotka
ssnehulienka  17. 9. 2016 03:28
toto je super! ladno melancholické
Napíš svoj komentár