a pod nohami mi vŕzga,
keď sa po zotmení prechádzam
po mojej duši.
Uši už počuli všeličo
a oči sa topili v dvojexpozícii
ramienok podprseniek.
Snívali sa mi spomienky cez deň
a mlčal som v noci o pomoc.
A teraz stojím celkom vzpriamene
a sem-tam sa mi podarí aj zakričať,
no niet komu kráčať prstom po ramene,
unaviť sa, zložiť hlavu
a zložiť báseň
o lenivých nočných električkách.
Nenachádzam inotaje
plávajúce v tmavom pive
a farebné rýmy schované
v pásikavých tričkách.
Niekto ukradol otváracie hodiny
z dvier mojich citov
a tak stojím pred Poéziou chladný
a otrávený protijedom.
Iba pred ňou sa obnažím,
len jej vyznám lásku,
takže vedzte, že kráčajúc
očami po písmenách básne
kráčate po krehkej duši
nahého človeka.
Našľapujte opatrne
a čítajte potichu
a naozaj.
Báseň
Komentuj
10 komentov k blogu
1
irishwoman
24. 3.marca 2016 20:18
Odpadla som! Si Pan poezie
10
Naozaj krásne ako vieš niektoré myšlienky, pocity zabaliť do rýmov hmmm, žasnem
Napíš svoj komentár