Aj keď sa snažíte a robíte všetko preto, aby vám veci vychádzali, aby ste nežili čiernobiely svet, no vždy sa to nejako dojebe? Či chcete, či nie.
Mám chlapca, ktorého som mala vlastne 10 mesiacov pod nosom a to, že ho ľúbim som si uvedomila až na ten jedenásty mesiac ak som si jedného dňa tak snažila všetko usporiadať v hlave.
Som pri ňom šťastná, zabúdam na všetky problémy, starosti a vychutnávam si každučký okamih spojený s ním, pretože všetky tie okamihy sú vzácnosťou.
Dlho som nechcela žiaden vzťah a chlapcov ani vidieť, keďže mi všetci prišli buď príliš bieberovský alebo príliš neuspôsobilý. No tento je podľa predstáv, pre mňa dokonalý.
Nebudem to tu rozpisovať aký je, no celý čas nám spolu bolo dobre, nič nám nevadilo a teraz ?
Akosi mne vadí na ňom každučký priestupok a jemu na mne ďalšie iné veci.
Rozumieme si, ľúbime sa, no znovu sa musí všetko pokaziť ?
NECHCEM ABY SA TO ROZPADLO.
Záleží mi na nás, na budovaní nášho vzťahu, proste cítim vo vnútri, že je to ten pravý.
A pri ostatných bývalých to nikdy tak nebolo, nikdy vo mne nebol ten pocit šťastia a naplnenia, ktorý mám pri ŇOM.
A tak mi neostáva nič iné, len sa zmeriť s tým, že nie je vždy všetko ružové a dokonalé a bojovať za upevnenie nášho vzťahu skôr, než sa rozpadne ako domček z karát.
Niekomu to nemusí dávať zmysel, no potrebovala som to niekomu povedať, niekomu to napísať, posťažovať sa.
Cítim sa lepšie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 6.júna 2014 20:07
toto
Napíš svoj komentár