Ležala som v posteli a spomenula si na doobedie, keď som len tak bezvýznamne blúdila po dnes veľmi používanej, už aj mojej 65ročnej babke známej, sociálnej sieti.
Od nudy som bezpointatívne klikala na ikonky, ktoré prišli pod tú malú bielu šípku, ovládanú mojou pravou rukou, ako prvé. Preklikala som sa na jednu nástenku a v informačnom paneli na pravej strane zistila , že dotyčný používateľ vlastní konto aj na inej sieti(mne celkom známej, dávnejšie som ju taktiež používala)....áno presne, hovorím o Birdzi.
Neviem prečo ma to zaujalo až pár hodín po zistení tohoto faktu, ale opäť som zapla notebook a teraz už len naťukala "birdz.sk", vyplnila všetko čo odo mňa chceli a po viac ako 4mesiacoch som sa znovu úspešne prihlásila. ...Vyhľadala osobu podľa nicku, zapamätaného z doobedia. Prečítala si profil, ocenila pozadie nástenky a preskúmala blogy. Vtedy ma práve napadlo, že ja chcem písať blogy tiež a pýtala som sa prečo som to nikdy nerobila? Písanie, vrátane školských slohov, mi nikdy nešlo, ale veď tu asi nejde o to aby to bolo excelentne podané, ide tu len o...vlastne nejde tu takmer o nič.
Takže som klikla na "Pridať nový článok" a rozhodla som sa že svoj prvý "pseudo
blog" venujem vyššie spomínanému človeku, s ktorým som sa zoznámila pred týždňom a nejakým tým dňom a práve on bol mojím podnetom vytvoriť svoj prvý blog v živote
Všade naokolo bol hluk, tancujúci, rozprávajúci sa a "spoločensky unavení" študenti. Mala som takú tú svoju chvíľku s nádychom depresie, akú sem tam zažijem v alkoholovom opojení, veď to možno poznáte . Vyšla som na balkón, sadla si na lavičku a natiahla sa po fľašu nejakej čerešne (určite to bola najlacnejšia akú mali v obchode). Otočila som sa k neznámemu chlapcovi a spýtala sa:,, Dáš si so mnou?"....a tým to všetko začalo =D...po čerešni bolo Martini a po Martini, vodka.(ako som sa dnes dočítala v jeho profile, pili sme vlastne aj môj obľúbený "chľast" aj jeho...hej, celkom fajn na začiatok . Zoznámili sme, pokecali sme, potancovali si...vlastne taký ten normálny priebeh ...A zhruba tak nejako to všetko bolo, samozrejme kto by si to všetko presne pamätal, všakže?
A vďaka, už spomínanej sieti, komunikovali aj neskôr, a unfortunatelly(ako hovorí moja skvelá kamarátka, mierne som to asi pochytila vďaka nemu už budem zabíjať čas aj týmito blogmi.
Týmto ešte raz ďakujem za príjemne strávenú časť CC.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vive
17. 4.apríla 2010 10:35
proste nikde sa ľudia nspoznávajú tak dobre a rýchlo ako na Castle Candle veľa šťastia s písaním
2
mato, suhlasim.. DD a Boreš berem osobne, ze si mna nespomenula .D ale nie
Napíš svoj komentár