Modlitba Otčenáš, len zopár slov bez obsahu? (diel prvý)

Každý určite pozná už notoricky známu modlitbu, ktorú ľudia pomenovali podľa jej začiatočných slov, a to Otčenáš. Táto modlitba sa stala argumentom tým, ktorí tvrdia, že ju Ježiš povedal apoštolom aby sa ju modlili a následne aby sa ju modlili aj všetci ostatní, ktorí sa rozhodnú žiť pre Boha.

Myslím že každý kto vkročil do kostola alebo absolvoval hodiny náboženskej výchovy zažil to známe jednohlasné, monotónne mrmlanie, ktoré sprevádzalo túto modlitbu. Určite každý jeden človek z tých, ktorí sa ju modlievali na hodinách náboženstva, doma, či v kostoloch by vám ju vedeli vysypať z rukáva. Lenže ja sa pýtam, kto z tých, čo by ju takto vysypali z rukáva, by vedel naozaj povedať, čo chcel Ježiš povedať touto modlitbou? Pre istotu len poviem - nechcel tým povedať, aby sme sa ju modlili stále a znova a opäť. To rozhodne nie!

Skoro každý sa na túto modlitbu kvôli jej "zovšedneniu" (ktoré je spôsobené tým, že je tak známa a toľkokrát už vyslovená) pozerá len ako na pár slov, musím sa priznať, aj ja som sa na ňu až do doby z pred včera takto pozeral. Dôvod? Ľudia miesto toho, aby sa snažili skutočne pochopiť, čo Ježiš chcel vyjadriť, prečo túto modlitbu povedal apoštolom, prečo je v Biblii zaznamenaná, sa ňu pozerali len ako na pár slov. Smutné je, že v tej monotónnej modlitbe nielen zanikol význam, ale pomaly ešte aj tie slová zanikajú.

Dnes som si uvedomil jednu veľmi zaujímavú vec, a to že modlitbu Otčenáš som ešte nikdy, či už na hodinách náboženskej výchovy (ktorú som vďaka Bohu už konečne mohol opustiť) alebo v kostole nepočul v celom znení. Vždy sa to totiž končilo: "...a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého." Lenže v Biblii sa ďalej píše: "Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc
i sláva na veky. Amen."

Zrejme ste sa nad tým teraz veľmi nepozastavili alebo ste si povedali, no a čo, veď je to len pár slov, maličkosť. Lenže toto nie je pravda, v tých pár slovách je toho skrytého príliš veľa a majú príliš veľký význam pre pochopenie tejto modlitby nie ako pár obyčajných slov! Ježiš touto modlitbou chcel ukázať ideu, ktorá tam je a na jej pochopenie nepomôže sa ju odmodliť trebárs aj miliónkrát, nie, to pochopenie dáva len Duch Svätý.

Ešte by som chcel niečo napísať k tomu, že je to "len" pár slov. V Matúšovom evanjeliu, piatej kapitole, verše 18-19 je napísané, že Ježiš povedal: "Lebo ameň vám hovorím, dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediná jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane. Ktokoľvek by tedy zrušil hoci len jedno z tých najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším menovať v kráľovstve nebeskom." Najmenší v kráľovstve nebeskom, absolútne to platí pre tých, čo sú zapálení pre Boha, tí by skončili ako najmenší v kráľovstve nebeskom. Tak kde potom skončia tí, ktorí nielen vynechávajú, ale miesto vynechaného dajú ešte niečo čo nie je od Boha a Jeho ani neposlúchajú!? Sú len dve možnosti, neba alebo peklo, no ale nebo to nebude.

Teraz by som sa chcel už vyjadriť k tomu, akú ideu Ježiš chcel povedať, preto som radšej prepíšem rovno celú modlitbu:
Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí Tvoje meno! Nech prijde Tvoje kráľovstvo! Nech sa stane Tvoja vôľa jako v nebi, tak aj na zemi! Daj nám dnes náš každodenný chlieb a odpusť nám naše viny, jako aj my odpúšťame svojím vinníkom a neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen."

Hneď ako prvé Ježiš povedal náš Otče. Mnoho ľudí si mýli pojmy a dojmy, každý človek je Božím dieťaťom, lenže to nie je pravda, lebo je napísané v prvej kapitole Jánovho evanjelia: "Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, 13 ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.".

Jasne je v týchto veršoch napísané ako to je, že tým čo Ho prijali a verili v Jeho meno. Nie každý je Božím, ale len tí, čo sa pre Neho rozhodli a ďalej, tí, čo veria v Jeho meno. Tí čo naozaj veria, Ho poslúchajú, robia to čo chce On a nie to čo človek chce vo svojej prirodzenosti, len vedia, že Boh zo svojej nekonečnej lásky ukazuje skutočne dobré veci, že nie to, čo ľudský rozum označuje za dobré. Ľudské chápanie toho, čo je dobré sa mení, lenže Božie Slovo je to isté, On je ten istý - dokonalý a jediný dobrý.

Hovorí sa o tých, ktorí boli splodení z Božej vôle, to sú tí, ktorí sa duchovne znova narodili, pretože každý sa rodí duchovne mŕtvy a žiaden úkon, či krst alebo čo, človeka nemôže vytrhnúť z moci diablovej. Ján Krstiteľ hlásal krst, ale na pokánie z mŕtvych skutkov, Ježiš dal krst na pripodobnenie sa Jeho smrti a vzkrieseniu, ako symbol porazenia hriechu v živote človeka. Lenže stále je to len úkon, ktorý nemôže človeka znovuzrodiť. Prečo? Pretože je napísané "nie z vôle muža" a keďže Adam bol ako muž oslovovaný ako človek, tak to znamená, že z vôle akéhokoľvek človeka. Povedať tým chcem len to, že pokrstiť a môže aj ten, kto ani neverí že Boh existuje. Veď by potom bolo klamstvo, že človek musí chcieť zmeniť seba, aby mohol žiť pre Boha. Takto by nie len že nemusel, ale stačilo by len niečo robiť a spasenie "hotové", a to je fatálna hlúposť!

Takže, ďalej Ježiš pokračoval slovami "ktorý si v nebesiach". Boh je v inej dimenzii, aj keď Ho nie je vidieť, je skutočný a živý, nie len nejaký pasívny bôžik, ktorý si hovie na tróne a hrá karty a jediné čo ho zaujíma je on sám. Ani trochu! V týchto slovách ide o pochopenie niečoho, čo je dôležité pre pochopenie ostatnej časti tejto Ježišovej modlitby.

Jednoducho, Boh je v nebesiach, v dokonalom svete, kde sa nič zlé nedeje, kde je to nepredstaviteľne presiaknuté Jeho prítomnosťou a slávou, kde prebieha oslavovanie Jeho samotného anjelmi a bytosťami, tak ako je to opísané v Zjavení Jána. Sú tam štyri bytosti, ktoré ustavične volajú "Svätý, svätý, svätý Pán Boh vševládny, ktoré bol, je a príde!". Jednoducho je to miesto, kde nie ako si mnohí predstavujú, že sa pekne polihuje na obláčikoch a robia sa nejaké záľuby, nie. Tam sa vyvíja duchovná činnosť, ktorá je plná uctievanie a chválenia Boha, pretože On je ten spravodlivý a jediný dobrý, ktorý si zaslúži byť uctievaný a chválený zo svojej ohromnej lásky, vo svojom nepredstaviteľne veľkom majestáte! Hallelujah!

Aby som dokončil vysvetľovanie vety, ktorú Ježiš povedal, presuniem sa ďalej. Mesiáš povedal: "...nech sa posvätí Tvoje meno!". Chcel tým povedať, nech sa Boh oslávi, nech je Jeho meno známe nie ako už vyššie spomenutá paródia, ale v pravde, čiže ako meno Boha, ktorý je živý a slávny, čiže taký aký On aj naozaj je v celom svojom majestáte. Z toho ako to Ježiš povedal razí niečo jednoduché, úprimné a pravdivé - a to Jeho skutočná túžba, aby aj Jeho nebeský Otec sa jednoducho oslávil Jeho životom a činnosťou, ktorú "absolvoval", aby ukázal ľudskej rase svetlo v Bohu.

Toto má byť skutočná túžba tých čo slúžia Bohu, aby On urobil v ich životoch svoj plán a oslávil seba. Môže to niekomu možno ako "Boží egoizmus", že chce osláviť seba. Lenže On chce, aby Mu ľudia slúžili, pretože ich miluje, nie pre srandu králikov. On veľmi dobre vie ako skončia tí, ktorí nezoberú svedectvo o Ňom vážne, ako budú mučený a trýznení v pekle. Ježiš je cesta i pravda i život, nie vlastné nápady ľudí, ktorí tvrdia, že si robia čo chcú, aj keď si neuvedomujú, že skôr či neskôr zožnú to čo zasiali, a keďže zasiali veci od diabla, tak nie je treba vysvetľovať čo asi tak môžu zožať?!

Môže sa niekomu vynoriť v hlave myšlienka: "Ale veď predsa, keď ma Boh miluje, tak prečo by dopustil, aby som trpela/a???". Prečo? Pretože dal ľuďom slobodnú vôľu rozhodnúť sa medzi splnením toho čo prikazuje alebo zvolením si hriechu. On nekonečne miluje, ale je aj spravodlivý, preto takí ľudia skončia zle buď už na tomto svete alebo po smrti - sami si vybrali, On im dal možnosť rozhodnúť sa. Koniec, punktum!

Chcel som rozobrať celú modlitbu "Otčenáš", ale ako vidím, už teraz som toho dosť veľa popísal, takže až v ďalšom diely. (ale nie po reklame

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu