Skoro všade kam sa otočím a pozriem vidím, ako sa je ľuďom vtlačovaná falošná idea toho, čo je dobré a správne alebo inač povedané - normálne. Samozrejme, sú ľudia ktorých názory sú dosť bližšie tomu čo je normálne, ale aj tak je to dosť bližšie z pohľadu ľudského, nie z pohľadu Božieho. Videl som ale tiež dosť veľa ľudí, ktorí sa správali úboho a sami o sebe si mysleli, akí sú úžasní. A to boli leniví, vulgárni, rozprávali perverzné vtipy, pili, fajčili, boli arogantní, drzí, nepočúvali príkazy, ktoré im dávali ľudia a tie Božie už vôbec nie.
Ale hlavne že keď bolo treba, tak vo veľkom vyhlásili, že chodia do kostola. Váu, to je fakt úžasný výplod pomýleného zmýšľania. Čo si vôbec o sebe takýto ľudia myslia, že sú ospravedlnení pred Bohom, lebo niečo robia, lebo chodia na spoveď, pričom človek nemôže odpustiť hriechy, lebo to môže urobiť len Boh. Boha absolútne nezaujíma čo robia ľudia, pre ktorých je On len nejakou tradíciou - zvykom a ešte k tomu aj tá tradícia, ktorej väčšina týchto ľudí verí, je nebiblická.
Boh si vezme k sebe do neba aj tých ľudí, ktorí aj keď nemali vo všetkom správne biblické poznanie, ale boli pre Neho zapálení a hľadali Ho do svojho života. Presne opačne skončia ľudia, ktorí aj keď mali to správne biblické poznanie, ale nehoreli pre Neho a nehľadali Ho - jednoducho skončia v pekle, pretože Boha na prvom mieste zaujíma, či sa človek zaujíma o Neho a až potom o poznanie.
Teraz trocha späť k tomu výroku o tom spevákovi, ktorého som vyššie spomenul. Tento svet sa často pozerá na ľudí, ktorí robia podobné hlúposti ako hrdinov alebo sa tak pozerá na herečky a hercov, ktorých životy sú obrovsky ovplyvnené démonom smilstva a démonom rozvodov a jediné čo robia je, že si žijú svoje hriešne životy, pričom sú vo svojom vnútri asi tak "plný", ako kráter po výbuchu bomby!
Sú aj ľudia, ktorí sú považovaní za osobnosti preto, že niečo skvelé dosiahli. Keď si porovnám takýchto ľudí s tými, ktorých som opísal o odstavec vyššie, tak sú to skvelí ľudia. Veď aj sú, ale ľudského pohľadu. Nechápte ma zle, nevravím, že napríklad robiť vedecký výskum je priamo zlé, to je neutrálne, lenže to z človeka osobnosť nerobí, robí ho to dobrým len v očiach ľudí, lenže nie v tých Božích. A prečo by aj malo? Ježiš nezomrel preto, aby ľudia mohli skúmať a bádať, ale aby mohli mať pravú vieru Bohu a život v Jeho milosti.
Ľudia, ktorí sú v Biblii Bohom daní ako príklad skutočných osobností, tam nie sú z dôvodu, že niečo veľkolepého (z ľudského pohľadu) urobili, nie. Oni sú osobnosťami, lebo poslúchali Boha a konali vo viere. To sú osobnosti: Abrahám, Mojžiš, Dávid, Jozua, apoštol Pavol alebo dnešní veľký Boží služobníci. Oni bojovali vo svojich životoch, verili že Boh stál pri nich a víťazili, oni sa nepoddali žiadostiam, cez ktoré chce diabol človeka poraziť. Áno, každí urobil nejakú tú chybu, lenže vždy sa postavili a opäť kráčali ďalej s Bohom! Hallelujah!
Napríklad taký Mojžiš, on sa vzdal postavenia v Egyptskej zemi aby počúvol Bohu, prijal Jeho vôľu a vyviedol Izraelský ľud z Egypta. Boh cez neho robil zázraky, dal mu múdrosť a silu, aby vyviedol celý obrovský národ z cudzej zeme. Bol v situáciách, keď bol proti nemu faraón, keď proti nemu reptal ľud, aj keď ho len pred malou chvíľou vyviedol v Božej sláve a moci z Egypta. Chodil vždy poslušne podľa Božej vôle za faraónom, aby prepustil ľud živého Boha, ale ten to urobil aj tak až po tom, čo Boh zoslal na Egypt katastrofy. Lenže aj napriek tomu, nikde sa nepíše, že by bol frustrovaný. Pozor, v Biblii sa píše o tom, aké chyby robili skutoční Boží služobníci, ale vždy vstali. V tomto prípade Mojžiš naozaj nebol ani raz frustrovaný alebo rozčúlený, nie! Vedel totiž, že keď mu Hospodin povedal, že vyvedie svoj ľud zo zeme Egyptskej, tak to aj urobí. Nerozčuľoval sa, nepajedil sa, ale jednoducho pokorne chválil Boha za to, že je verný a za to, že keď raz niečo sľúbil, tak to aj mocne a slávne dokončí.
Pričom nie je možné zabudnúť na to, koľko bolo situácií v ktorých mohol Mojžiš reptať proti Bohu, sťažovať, klásť Mu hlúpe otázky nevery alebo Ho dokonca obviniť z nečinnosti. Lenže on to neurobil, ale poslušne šiel vo viere a nakoniec sa dočkal slávneho vytrhnutia z otroctva v Egyptskej zemi! Tým sa stal osobnosťou, že bol poslušný Bohu.
Alebo Dávid, ten je zas z Biblia známy tým, že chválil Boha aj napriek tomu že bol toľkokrát nespravodlivo prenasledovaný Saulom, ktorému ešte k tomu predtým v mnohom pomohol. Nie, Dávid chválil Boha či už bol prenasledovaný alebo sa mal skvele ako izraelský kráľ. On Boha nechválil nejakými pohrebnými piesňami, ale chválil Ho tak, ako si to On zasluhuje! A to zapálene, ohnivo a živo. Z jeho chválenia Boha razil život, razilo z jeho chválenia, že Boh je mocný a milujúci Boh, ktorého on ako Jeho služobník miluje pre to kto je, nie preto že mu dal v národe funkciu kráľa. Áno, bol Mu za to veľmi vďačný, ale to pre Neho bolo omnoho menej podstatné, jemu záležalo na tom, aby bola Bohu vzdaná chvála akú si zasluhuje! Hallelujah!
A akú odmenu za svoju nezištnú vieru dostal? Stal sa slávnym a mocným kráľom Izraela, Boh bol s ním a dával mu víťazstvá v bojoch proti národom, ktoré chceli ten izraelský zničiť a zotročiť. Dostal tak veľkú múdrosť v chválení Boha, že napísal skoro všetky Žalmy z Biblie, ktoré sú o chválení a uctievaní Pána. A to je obrovská milosť!
Ani on, ani Mojžiš a ostatní Boží služobníci sa nepozerali na to, čo si bezbožníci o nich myslia, im záležalo na splnení božej vôle. Z vlastného života poznám, že to museli mať obrovsky ťažké. Nezažil som situáciu, ktorá by sa ani v najmenšom približovala obtiažnosti situácií, ktorým museli čeliť oni, ale poznám tie pohľady, z ktorých razí ako keby som bol niečo menej preto, že sa nesprávam tak, ako je "normálne". Ako keby som bol slaboch preto, že počúvam Boha a snažím sa nerobiť zlé veci. Lenže nie je slabošstvo počúvať Boha, lebo chcieť počúvať Boha znamená vydať sa do boja proti diablovi, ktorý práve vtedy tlačí, keď sa človek snaží žiť život v Božej moci, vôli, láske, viere, lebo vie, že keď človek žije a kráča s Bohom, on už nič nezmôže! Hallelujah!
Slabošské je počúvať túžby, ktoré človeku dal a dáva diabol, je to len obyčajné vzdatie sa démonom, ktorí sa vtedy z človeka smejú, ako ľahko ho porazili a majú nad ním moc, lebo žije v hriechu. Nie je nič úžasné na tom nekontrolovať sa a popúšťať žiadostiam tela žijúc podľa nadpisu tohto článku. V Liste Fipänom, tretej kapitole, verši 19 je napísané: "ktorých koniec je zahynutie, ktorých bohom je brucho a sláva v ich hanebnosti, ktorí myslia na zemské veci."Toto je skutočné slabošstvo, podrobiť sa a žiť pre, ako je tu napísané svoje brucho (alebo aj žiadosti) a urobiť si z neho Boha.
To je veľká chyba tohto sveta, že pokladá veci, ktoré sú v skutočnosti na hanbu, za slávu a myslí si, že tí čo sú v pravde, sú len slabosi hľadajúci pohladenie. Lenže opak je pravdou. Oni potrebujú otvorenie očí a potrebujú mocný a silný Boží dotyk, lebo len tak sa dá človek zmeniť. Amen.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár