Stačí sa mi len pozrieť do Biblie a prečítať si nejaký príbeh o tom, ako Ježiš konal a uvidím, že aj keď vždy mal toho veľa pred sebou a niekam chodil kázať, zvestovať evanjelium, robiť zázraky, nikdy sa neponáhľal, pretože bol v dokonalom načasovaní. Vždy niekde kázal a zjavoval svoju moc a seba, tak to robil na danom mieste len určitú dobu a nikdy sa niekde nezastavil aby si len tak posedel, ale vždy v tom bol Boží zámer. To isté platí aj pre dnešných ľudí, ktorí chcú poznávať Boha. Jednoducho musia kráčať v tom Božom pláne v správnom čase, lebo ináč veci minú.
Chcel by som sa predtým ale ešte trocha bližšie pozrieť na to, ako Ježiš žil a na to, ako mohol toho toľko stihnúť. Pri pozornom čítaní evanjelií je možné si všimnúť, že Ježiš žil veľmi dynamickým životom. Stále niekam chodil kázať, nasledovali ho zástupu, ktoré viedol (aj keď nie vždy boli pri Ňom svojim srdcom), učil ich, chodil od mesta k mestu, často sa postil, modlil celé hodiny, uzdravoval, kriesil z mŕtvych, vyučoval o Božom kráľovstve, o viere, o princípoch, On sám jednoducho šiel dokonalým príkladom života s Bohom. Je potrebné si tiež uvedomiť, že On nikdy nechybil a to na Ňom toho z ľudského pohľadu bolo neskutočne veľa a ako by povedali mnohí: "Určite bol v strese.". Ale to nie.
Áno, prežíval emócie presne tak ako ľudia, lenže z toho že On nikdy nezhrešil vyplýva, že On sa nimi nikdy nenechal ovládnuť, ako náhle boli v rozpore s tým, čo Mu vravel Jeho nebeský Otec. Jeho viera Ho niesla a aj napriek tomu, že toho toľko robil, nikdy nebol preťažený, pretože moc Božia Ho niesla, presne tak isto ako nesie teraz tých, ktorí Ho túžia nasledovať. Nie je žiadnemu človeku možné, aby bol vo vier dokonalý a nikdy neurobil hlúposť, pretože sme ľudia. Ale je potrebné si uvedomiť, že On konal v určitých medziach. Tie medze boli jednoducho stanovené. Bol naplnený Duchom Svätým tak, ako maximálne človek môže byť.
Vždy keď za Ním niekto prišiel s tým, že Ho o niečo prosil ako napríklad uzdravenie, Ježiš nikdy neodpovedal "štandardne". Určite z pohľadu mnohých ľudí ktorí boli svedkami Jeho konania bolo Jeho počínanie ako keby nerozumné. Ale nie Jeho počínanie bolo nerozumné, ale oni tomu počínaniu nerozumeli. On vždy konal v duchu, nekonal tak, ako konajú ľudia. Veľmi dobre to popisuje príbeh z Matúšovho evanjelia, 15. kapitoly, verše 22-28: A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom. 23 On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami. 24 Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. 25 Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! 26 On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. 27 Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu.
Žena prišla za Ježišom a kričiac prosila o zázrak, no On jej nepovedal jediného slova. Z toho čo Mu povedali učeníci možno vidieť, čo si mysleli o tom, že nič nepovedal. Možno si mysleli niečo také: "Je normále, že si ju nevšíma, veď čo má uzdravovať každého jedného človeka, ktorý za Ním príde?! Určite je už unavený." Lenže On si ju všímal a to veľmi dobre! Nič jej neodpovedal nie z lenivosti alebo niečoho podobného, ale aby sme my mali príklad na tom, ako sa ona nenechala odbiť! Vedela, že Ježiš uzdravuje, vedela že robí zázraky a že v Ňom je Božia moc a že stačí len aby On povedal a jej dcéra bude uzdravená. Ale ona robila ešte niečo viac, ako len to, že o tom vedela, ona tomu verila! V jej srdci prúdila viera v Ježiša a to, že On je mocnejší ako všetci démoni dohromady, ktorí kedy trápili jej dcéru.
Zdanlivo ju odbíjal, ale opäť išlo len o vieru. Keby neverila, nechala by sa odbiť, povedala by si, že: "Ach, tak nič, Ty už vieš ako to má byť." a išla by preč. Takto nejako by to vyzeralo, keby z toho čo o Ňom vedela nevyklíčila skutočná viera v Ježiša. Ale viera v nej vyklíčila a nie len vyklíčila, ale riadne vyrástla! Bola ochotná ísť si za tým, aby jej dcéra bola oslobodená z okov do ktorých ju dali démoni. Ona vytrvala a vierou si "vypýtala" od Ježiša oslobodenie dcéry.
V tom ako ju Ježiš odbíjal je potrebné sa zamerať na to, prečo to urobil omnoho viac ako na to, čo urobil. On jej vždy odvetil tak, ako odvetil, preto aby bolo odhalené, či je jej príchod skutočne vo viere alebo v nádeji. Nádej je veľmi potrebná, ale tu by neurobila nič! Úplne nič! Prečo? Pretože nádej je šanca, alternatíva, možnosť. Keby prišla v nádeji, že sa niečo stať môže ale nemusí, tak by hneď odišla čo by videla, že jej Ježiš neodpovedá. Ale v nej bola viera, a tá dáva úplnú istotu v Božie konanie. Ježiš hneď ako zistil čo potreboval, že ona skutočne verí, ešte jej aj povedal, že jej viera je veľká!
A to niečo je! On niečo také nikdy nepovedal žiadnemu svojmu učeníkovi. A to oni mali omnoho viac poznania ako mohla mať ona a aj tak nemali toľko viery, aby im niečo také povedal.
Je treba si uvedomiť, že Ježiš veľmi dobre vedel, že aj keby uzdravil jej dcéru ale ona by nemala vieru dosť veľkú na to, aby diabol nemohol opäť zaútočiť, Jeho zázrak by bol "zbytočný", opäť by jej dcéru posadol nejaký démon. Ježiš sa zameriaval na vieru, na to, aby ju ľudia mali a nie na robenie zázrakov ľuďom, ktorí aj tak skončia v pekle, lebo neverili.
O niečo vyššie som napísal, že Jeho konanie nebolo nikdy štandardné. Nebolo štandardné, lebo bolo z Ducha Svätého a ten nikdy nekoná v nejakom zabehanom systéme ani voči ľuďom. Duch Svätý vždy povedal Ježišovi čo robiť, ako to robiť a čo komu povedať, pretože On poznal čo je v každom človeku a čo je mu potrebné povedať.
Teraz by som ale chcel napísať, ako je možné, že Ježiš toho toľko robil a všetko to zvládal. A aj keď si odmyslíme ukrižovanie, nebola to prechádzka ružovou záhradou! Farizeji a zákonníci sa Ho snažili podchytiť v reči a byť múdrejší ako On vo svojej arogancii a tvrdosti srdca. Ale Ježiš aj napriek tomu nebol v strese, ale bol nad ním. Ako to? Jednoducho. Tak veľmi kráčal v Duchu Svätom, že to telo v ktorom bol na zemi, nemalo žiadnu šancu ovplyvniť Jeho konanie. Ježišovo konanie bolo úplne od základu postavené na vedení Duchom Svätým a ako je napísané, kde Duch Boží, tam sloboda!
Celý dynamický život ktorý Ježiš viedol žil vierou. Nikam nešiel skrúšený, v stave pochybností alebo slabosti, NIE! Stále išiel v tom, že Jeho nebeský dobrý Otec je s Ním a povedie Ho do víťazstva! V Ježišovi znelo Božie Slovo, ale nebolo v Ňom tak, ako dnes v niektorých ľuďoch. Tí poznajú Bibliu, vedia mnoho naspamäť, bez najmenších ťažkostí odcitujú verš alebo nejakú časť zo Slova a môžu mať aj pravé poznanie lenže v nich je to stále len vedomosť. Ale v Ježišovom živote to Slovo aj uvoľňovalo svoju moc - vierou tú moc Ježiš uvoľnil! Je zvláštne povedať o Bohu, že veril, ale nemožno zabúdať že sa nám vo všetko stal podobným a vzdal sa Božích privilégií.
No, chcel som opäť písať pokračovanie blogu, ale Duch Svätý ma viedol niekam inam. Mohol som písať o tom, čo som si naplánoval, ale nemal by som z toho požehnanie, pretože by som sa tým dostal mimo Božej vôle. Mohol som písať, veď Boh mi vedomosť dal, ako to pokračovanie napísať, ale nebol by v tom život! Bola by to len vedomosť, za ktorou by nestál Duch Svätý. Tak, vďaka Bohu za Jeho dokonalé vedenie. On vie, čo má kedy prísť. Hallelujah! Na začiatku som napísal, že Boh chce, aby som dielo o tej modlitbe dokončil, dokončím, ale až v ďalšom blogu a teraz už určite, lebo už mám úplnú istotu od Ducha Svätého! Je krásne nechať sa viesť živým Bohom, ktorý človeka nikdy nezradí, ale je naozaj verný a dobrý! Sláva Pánu za to aký je!!!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár