Podľa skutočnej udalosti.
Zvoní telefón
„Áno?“
„Ideme von?“ ozve sa Mirin hlas
„Jasné, príď tak za 15 minút...“
„Buď už oblečená..“
„Jasne, že hej..“ zložím. Prejdem nazad k stolu a nevzrušene si sadnem k rozčítanej knihe. Sem tam pozriem na hodiny. Zrazu niekto zakope. Nahnevane tam stojí.
„Prečo už nie si oblečená?“ previnilo sa usmejem
„Prišla si skôr, je to tvoja chyba..“
„Bež sa obliecť a nevymýšľaj.. Brý deň!“ Zakričí na pozdrav mame
„Akoby si ju nepoznala..“ poznamená mama a nevenuje nám ďalej pozornosť.
„Veď poznám a preto som tu skôr!..“ zahundre popod nos.
„Veď už som...“ zakričím s kúpeľne
„Takže ideme?..“
„Veď čakaj ešte si musím dať bundu a rukavice..“
„Tie od Kocúrika?..“ zaškerí sa
„Hej máš niečo proti?..“
„Teraz nie je tma, takže mi to je jedno..“ zachichoce sa
„Blbá..“ poviem tiež zo smiechom.. „Kam ideme?“
„Som hladná, do pizzerky?“
„Jedine pod podmienkou, že si nedáme syrovú pizzu!“
„Takže ideme kam?“ zahundre urazene „Veď ju máš rada tak potom v čom je problém?“
„Máme ju skoro každý týždeň som jej prejedená, ako ju môžeš stále jesť?“ neveriacky sa jej spýtam.
„Daj mi pokoj ja do teba tiež nerýpem keď stále piješ kávu..“
„To je síce niečo iné ale oceňujem, že tvoju posadnutosť syrovou pizzou si chcela k niečomu prirovnať..“ uhnem sa pred jej pastou.
„Si nebezpečná.. “zahundrem popod nos tak hlasno aby am počula.
„Takže nástupko?“
„Hej a môžeme ísť aj do Billy..“
„Ak berieš košík....“
„Nevydieraj!...“ pozriem na ňu psími očami.. „Veď Mirka!..“
„Dobre ale voziť ťa nebudem..“
„Jasne, nemusíš..“ zaškerím sa
„Nie, Domina myslím to vážne nebudem ťa voziť!..“ nahnevane ma upozorní
„Hovorím niečo iné?“ podozrievavo sa na mňa pozrie.
„Ten pohľad mi stačí..“
„Máš nejaké drobné?“ spýta sa...
„Asi hej,“ poviem a potrasiem vreckom bundy , niečo zaštrngá. „Už len ich nájsť! Mám ich, na..!“
Vytiahne košík a ideme do vnútra.
„Čo ideme kúpiť?“
„Povedala si, že si hladná, takže Chipsy?“
„Jasné, vezmi mi paprikové..“
„Blééé, nie slané..“ prehováram ju.
„Smola chceš slané? Kúp si!“ do košíka hodí svoje paprikové a ide preč..
„Si zlá Mira!..“ naštvane vezmem svoje slané a idem za ňou.
„Čo si ešte dáme?“
„Niečo na pitie.. ale čo?“ zastaví pred regálom z vodou „Pepsi, sprite alebo kofolu?“
„Ja si beriem Lightku si vezmi čo chceš!“
„To má byť akože pomsta?“ zaškerí sa a vezme si sprite.
„Uhádla..“
„Hej a nevezmeme Redbull?“
„Chceš zase lietať?“
„Nie veď je to dobré..“ zaprotestuje.
„Tak daj..ale keď budeš zase liezť na kanál na korčuliach moja vina to nebude..“
„Je zima daj pokoj aj s korčuľami, ale inak mohli by sme sa ísť prejsť na kanál..“
„Chceš aby nás ufúklo?“
„Teba možno, mňa nie..“
„Pravda, ten zadok ťa udrží kdekoľvek..“ poviem jej zo smiechom a veľavýznamne pozriem na jej zadok.
„Domina!..“ povie výhražne „Daj pokoj môjmu zadku!“
„Som ticho..“ zachichocem sa.
Sadneme si na nástupište.
„Mám halucinácie alebo je to vážne mačička?“ ozve sa nečakane, pozerajúc niekam pod lavičky.
„Hej je to mačka!...“
„Idem si ju zobrať.. Myslíš, že je toho chalana?“ pozriem na chalana, ktorý stojí neďaleko a telefonuje.
„Pochybujem.. Ale nenos ju sem, čo ak je besná?“
„Netrep blbosti, idem ju vziať.. Mám?“
„Mne je jedno..“
„Dobre idem..“ skutočne ju zobrala..
„Ty si chorá:.“ Neveriacky sa ozvem keď príde ku mne aj s maličkou mačičkou na rukách..
„Ja som si ju zamilovala, môžem si ju nechať?“ prosebne na mňa pozrie.
„Jasné nechaj si ju.. A pozdrav odo mňa Maxíka..“
„Veď on by jej neublížil..“ zahundre spomenúc si na svojho bernského salašníckeho psa
„Jasné, že nie veď je taký mierumilovný....“ ironicky poviem.
„Tak si ju vezmi ty..“ podá mi ju..
„Nedávaj ju ku mne, veď má besnotu nevidíš tu penu pri ústach?“ zhrozene sa odtiahnem
„Nemá žiadnu penu, nedramatizuj ale možno je troška hladná..“
„A nato si prišla ako?“
„No stále mi ohrýza prsty..“
„Teším sa na spln, keď sa premeníš povedz aké to bolo..“
„Je to mačka nie vlkolak..“ povie hladkajúc ju.
„Jasné, ale besnotu môžeš dostať aj tak..“
„Ako ju pomenujeme?“ nevnímajúc povie.
„Mňa do toho neťahaj..“
„Pozri ona ..Je to ona?“ pozrie pod chvost „Asi hej..“
„No čo ona?“ pripomeniem jej, že myslela na niečo iné..
„No má jedno oko biele a druhé také divné.. Bude Očko..“ pyšne povie..
„Len to nie..“
„Prečo čo sa ti nepáči?“
„No nie ej to detinské?“
„Nie je to pekné meno..“ nahnevane sa ohradí.
„Nie nie je daj niečo originálne!“
„Tak vymysli niečo ty!“
„Ja? Veď je to tvoja mačka nie?“
„Som zvedavá čo navrhneš..!“
„Ja neviem, daj jej meno Ofélia..“
„No, bože.. si chorá..!“
„Hej, daj pokoj... Určite je to lepšie než tvoje Očko..“ znechutene poviem.
„Jasné ako povieš.. A čo tak Eliška?“
„Mne je jedno.. Ale s tým by som aj súhlasila.. Pod musíme ísť..“
„A čo budem s Eliškou?“
„Neviem pre mňa za mňa ju tu aj nechaj!“
„Ale veď ju zrazí autobus..“
„Tak ju vezmi so sebou!“
„Ale kam ju dáme..?“
„Niekomu ju hodíme do záhrady..“ rozumne navrhnem
„No možno.. Hej pozri chce ísť von z rúk..“ pustí ju a mačka sa rozbehne preč.
„Aha, tvoja Eliška dostala rozum a uteká do teba!“
„Eliška!!!!“ zakričí za ňou.. „Eli..“
Neveriacky pozorujem ako sa mača berie za nami.
„Ja sa asi obesím..“ neveriacky poviem.
„Som vedela, že ma neopustí“ hrdo povie. Mačka však zmizne za plotom.
„Čo si to hovorila?“
„Eli...Eli....Eliška.. Nemôžeš ma opustiť..!“ bezradne kričí.
„Smola Mirka, ušla... a dúfam, že dosť ďaleko..“
„Asi budem plakať..“
„Netrep blbosti, pod ideme budem meškať...“
„Máš niečo čo by som vyhadzovala aby ma podľa toho našla?“
„Nie..“ poviem a ťahám ju ďalej.
„Dúfam, že sa zobudím na to, že mi mňauká pod oknom!“
„Hej, aj ja dúfam..“
„Tak zajtra ráno hej?“
„Jasné, za päť pól.. Maj sa..“ poviem a odpojím sa. Každá ide inou cestou....
Tak toto je jeden deň s Mirkou. Zábavné však?? a nebojte sa inak je zdravá
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
disizit
9. 11.novembra 2007 21:11
hehe.. v pohode.. veď sranda musí byť
Napíš svoj komentár