Pri tom, ako som sa psychicky pripravovala na spánok, mi skrsla v hlave myšlienka vysokej alebo akej morálky: "Nikdy nevravte ľuďom, že s nimi navždy ostanete. Čo ak to jedného dňa nebudete môcť už splniť?" Cítila som sa ako filozof, ktorý má vysoké nároky na priateľov a bola som velice spokojná. Celé mi to napadlo skrz kamošku, ktorá mi vždy prizvukuje, že si myslí, že spolu ostaneme navždy. Je to dobrá priateľka. Výnimočná. Len mi vždy tieto slová vŕtajú v hlave. A potom mi došlo, že pred piatimi rokmi umrel človek, snáď najláskavejší, akého som poznala. Už je to zasraných päť rokov a rok čo rok je čoraz ťažšie si naňho spomenúť. Chýba mi, jeho myšlienky mi chýbajú zo všetkého úplne najviac. Samuel, prepáč mi...
A vy ostatní, nikdy nevravte ľuďom, že s nimi ostanete navždy.
21.február
Občas mám sto chutí zaziapať len: "Naserte si!"
24.február
Chýbal si mi. Aj by som sa ťa spýtala,kde si bol, ale otázka, kde som bola ja, je asi väčšmi na mieste. Neviem. Neviem, kde som bola. Kdesi som sa túlala, potuľovala, ale netúlila. Naozaj som sa k nikomu inému netúlila. Čakala som na teba. Chcela by som sa s tebou opäť rozprávať, nájsť u teba haldu pochopenia a veľké dlane. To je zo všetkého najsuper. Plné dlane pochopenia. Chýbaš mi. Chýbal si mi..
Nehľadajte v tom romantiku. Nie je tam. Romantika je gýč. Láska nie.
3.marca
Donne-moi quelque chose qui ne meure pas. Zišlo by sa, joj. A ako veľmi. Už nech je po utorku. I keď to bol prvý sladký utorok tohto roku. Prvý deň v práci. Detičky sú rozkošníci, dievčatá sa ma s chichotom pýtali, či mám frajera, tak som sa aj ja ich opýtala, či majú. Nemajú. Aspoň to tvrdili. Ale podľa toho smiechu tipujem, že každá z nich má už aspoň štyroch...
Drobci v škôlke sú pjúr láv, čisto pracovný názov toto, ale už sa mi to zamiešalo do slovnej zásoby. Pjúrist láv sú, keď si oblečú otepľovačky a potom sa rozhodnú ísť na záchod. No, láska.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár