Už ste na rade, slečna, môžete sa vyzliecť. A dajte si dole všetky kovové veci. Piercingy a tak. Tu máte slúchadla. Keby vám bolo zle, dajte vedieť. Jaj a ozaj. Podpíšte mi tu, že nie ste tehotná.
Prepana, vyzerám na to?
O to nejde...ale dúfam, že chlapca už aspoň máte!
Nemám. Teraz. Teraz nemám.
...
A potom len rozmýšľaš, o čom si vlastne vtipkovala s tými cudzími chlapmi v bielom. Že to bol ľudský život a že láska je pre všetkých márna vec,ktorú je ľahko získať. Nemáš. Teraz. Teraz nemáš.
V slúchadlach ti hrá otrasná hudba a chceš tým dvom zakričať, nech to dajú slabšie, lebo ohluchneš, ale potom si spomenieš, že sa nesmieš hýbať a snáď ani kecať by si nemala.
Tak počúvaš břečky a rozmýšľaš nad tým, čo ti povedala tá ženská zo spolku ľudí oblečených v bielom.
Slečna, pôjdete na vyšetrenie. Skontrolujeme, či náhodou nemáte nádor na mozgu, ok?
Ok.
Dnes už vieš, že mala v mrte veciach pravdu, keď spomínala tvoju beznádejnú školu.
Dobre už bolo.
A dobre ešte len bude.
Na to nezabudni.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nič mi nebolo.
ani tebe nebude.