Faking hovno

Mno! tak čím asi začnem, asi tým, že z internej časti maturitnej skúšky zo slovenčiny som dostala 60 percent. Skurvených 60 percent. A že môj skromný osobný pocit je, že som to bol dobrý sloh, obsahoval všetky znaky rozprávania, mal zápletku, priamu reč aj uvedomelý záver a určite nebol na 60 percent. Ale moja pani profesorka triedna, ktorá ma mimochodom neznáša, (+1 opravujúca) mali evidentne iný názor. Tak čo povedať, asi radšej nič. Keďže už spomínaná pp čo ma učí a číta moje slohy bez problémov už osem rokov zistila, že práve maturitný sloh po mne vôbec nevie prečítať a že ja vlastne píšem hrozne. A asi sa jej nepáčil ani obsah, lebo predsa dôkaz mojej dospelosti musí byť o mne a nie o nejakej vymyslenej postave! (nazvala som sa Simona). Ale čo je na tom všetkom najlepšie? Že ona by vôbec nemala vedieť koho sloh opravuje, a že sa nevolám Simona. Veď na to sú tam tie rodné čísla, aby to bolo anonymné. Ale moja pp si to zistila a toto všetko špeciálne mne vyhučala pred celou triedou. Fajnovo...a čo môžem? držať hubu, aby som vôbec mala tú česť tú vyjebanú školu raz s maturitou opustiť.

fak em ol

ale nevylučujem, že ten sloh bol hrozný, mala som veľa chýb, stál za hovno a nikomu by sa nepáčil. Stať sa môže všetko...len si potrebujem zanadávať lebo sa cítim ukrivdená, bo som mala jednu z najhorších prác v triede.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu