Na posteli modrá, civí na mňa z tíška, už asi tak mesiac maturitná knižka. Nevinne sa tvári, ale pri tom prísne, keď sa na ňu pozriem, úsmev mi hneď kisne. Kopu vecí skrýva, a robí sa múdra, aj tak je celá na nič sprostá kniha modrá. Snažím sa už vytriezvieť z tejto hroznej správy, že 30 otázok musím, za čas krátky ani chĺpok nasúkať do hlavy. A keď ju raz otvorím, a nebude sa dariť, možem ju hneď z otočky, presným hodom štvrtáčky, do koša ju šmariť! Pretože je kniha, stále nevie pochopiť, že nechce sa mi čítať a že nechce sa mi učiť! Výhovorku hladám stále aj keď iba maličkú, a potom to vyzerá tak, že už skoro 30 minút píšem túto básničku. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj