Odpoveď upadajúceho sveta

Tvár dvíham k nebesám,
čakám či ho zbadám tam,
no on len dažďom ticho šepká:
nie, človek úbohý,
zostal si tu sám.

Ty žaluješ a nariekaš,
chudák nevieš kam,
ty hádžeš vinu na spodinu,
slepý si, a nevidíš,
že spodinou si sám.

Zalom ruky, utráp sa,
pozri najprv na seba,
polka tela rozožraná
nenávisťou k pravde, láske,
druhá polka rozožraná
od bolesti minulosti.

Už máš spolu osem nôh,
chlpaté máš brucho,
natiahol si pavučinu,
čakáš už len na svačinu,
pudovosť ťa zjala celkom,
stratil si sa v svete velkom,
svoje dieťa zožerieš.

Si zviera v samej úbohosti,
vraj bytosť nejakej spoločnosti,
pri tom ona kape s tebou.

The End

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu