Ked som bola menšia, asi tak 7-ročná, babička ma začala brávať do knižnice.To miesto mi pripadalo od prvej chvíle nadmieru čarovne.Oči sa mi vždy zatúlali do oddielu rozprávok.Milovala som ich, čarovné bytosti a kačiatka na korčuliach=D.

No ked som bola o čosi staršia, babička a moja zlatá Pani Knihovníčka mi povedali:"Dominika, ty si predsa už veľké dievča, a dievčatá v tvojom veku už rozprávky nečítajú. čítajú rôzne detektívky, sci-fi príbehy , a románi pre dievčatá. Skús to tam."

Tak som plná očakávania siahla po mojej hystoricky prvej dievčenskej knižke- Denník princeznej. Mala cez 100 strán , a do vtedy som čítala 20-stranové knižočky . Ako som priška domov, ihneď som sadla na posteľ a začala čítať. Do tej knihy som sa totálne zažrala.

Teraz, ked moja knihy ktoré práve čítam nepresahujú 100 strán ale 400-500, som vďačná len trom osobám, za to kam ma usmernili-babičke, Pani Knihovníčke s veľkým K a Mii Thermopolisovej , princeznej z mojej prvej dievčenskej knižky .

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
titusik  2. 5. 2010 18:48
moje bábo dostane na svoje prvé narodeniny čitateľský preukaz!
2 
fotka
eveve  2. 5. 2010 19:11
asi tak...aj ja som vďačná Mii
3 
fotka
natalinqa  2. 5. 2010 19:54
Moja prvá taká knižka bola --> Domček v prérii
Napíš svoj komentár