- No , vyzerá to tak , že som sa stratila. Pomyslí si Janka.
- Hm...Medzi toľkými ľuďmi by sa na tejto preplnenej tržnici asi nikto tak ľahko nezorientoval! pomyslí si , ale zrazu v diaľke konečne zazrie ten známi modrý svetrík so zelenými kvietkami.
- Mamííí!!!!!! Kde si toľko bola?! Už som sa obávala, že ťa tu nenájdem!
- No prepáč ,prepáč , ale hneď ťa prejde mrzutosť , keď ti poviem , čo som ti zohnala!
- Čo , čo , hovor!!!!
- Zohnala som ti tú tvoju vysnívanú volejbalovú loptu!
- Jéj mami ty si poklad! povedala Janka a hneď na to mame uštedrila veľkú pusu.
- No a teraz sa ty pochvál , čo si si za ten čas kúpila! s nedočkavosťou povedala mama , pretože vedela, že čoskoro má narodeniny a a Janka by na takú dôležitú udalosť nikdy nezabudla.
- No to sa dozvieš až o mesiac aj jeden deň! utrúsila Janka s úsmevom na tvári. Už sa nemohla dočkať , kedy tam dôjdu. Ešte pár krokov a už sú pri aute. Konečne to mohla povedať...
- Mami? s obavami jasne znejúcimi z jej hlasu Janka spustila.
- No , vieš , ja sa strašne teším že ideme konečne domou , ale keď , noo , vieš , ja som sa s Kačenkou dohodla , že sa dnes stretneme pri Duffy zmrzke.
- Choď , ale aby si do pol piatej bola doma!!!
Už je pol ôsmej , no Janky nikde. Jej mame už dochádza trpezlivosť a tak vytáča Jankine číslo. Vytáča ....Pripája....
- Halooo??? ozve sa známy hlas. Ale znie úplne inak...Tak vystrašene ako nikdy predtým...
- Jana! Kde si toľko?!? ozve sa mama.
- Prepáč mami , ale ja som v nemocnici! s roztraseným hlasom odpovedá.
- V nemocnici?!? Prečo ?!?Čo tam vlastne robíš?!
- Vieš , cestou domou ma bola Katka vyprevadiť. No ako si tak ideme , zrazu Katke na cestu vyletel z vrecka mobil , keď sa poň však zohla , vyrútilo sa na ňu veľké nákladné auto! Nevedela som čo robiť vodič ušiel a ja som tam ostala úplne sama! Ihneď som volala 112 a ohlásia som to. Keď prišla sanitka vzali ma so sebou. Katka bola na tom vážne zle. Hneď čo zo sáli v vyšiel doktor , pýtala som sa ho , čo je Katke. On však len s ľútosťou konštatoval , že Katka na tom bola až príliš zle a museli jej amputovať obe nohy! Cítim sa hrozne! Nemohla som však v tej chvíli nič robiť , bol to zlomok sekundy...a začala plakať.
- Janka , idem ihneď za tebou, nič sa neboj , buď pokojná , za pár minút som pri tebe! taktiež s hrčou v hrdle povedala jej mamička.
- Túúúúúútúúúútúúúúúúú...
- Zložila...
- Teraz , pol roka všetci dúfame , že Katka sa s toho niekedy v živote dostane. Ľúbime ju , a veríme , že raz určite. Pretože jej Anjelik strážny ju stále bez prestania chráni...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Píš ďalej
(oprav si známY hlas aby sa na teba nikto nenavážal kôli gramatike