„Elizabeth,“ začujem volať moje meno.
„Elizabeth, poď dole.“ Uprene sa zahľadím na dievča v zrkadle, či ma nevolá ona. Jej ústa sú však nehybné tak ako tie moje.
„Elizabeth, koľkokrát ťa mám zavolať?!“ vyčíta mi moja mama, ktorá sa ako duch zjaví vo dverách mojej izby.
„Mami, volala si ma?“ nevinne sa jej spýtam. „Áno, trikrát. Elizabeth, kde si zase myšlienkami?“ mlčky pokrčím plecami.
„Prosím ťa, skoč kúpiť krmivo pre psov, už došlo.“ Bez slova sa postavím zo zeme od zrkadla, vezmem si z postele moju tmavočervenú mikinu a nasledujem moju mamku do kuchyne. Vezmem peniaze, ktoré mi podá a v tichosti vykročím z domu.
Ani som si neuvedomila ako je vonku krásne. Je to veľmi zvláštne. Pred chvíľkou som hore v izbe plakala a teraz o pár minút sa na mojich perách objaví letmý úsmev.
Pomaly kráčam po mojej obľúbenej cestičke, ktorú lemujú nádherné mohutné stromy. Každý krok je pre mňa potešením. Keby som tak mohla, len tak kráčať. Nikam sa neponáhľať. Len sa nechať unášať tam, kam ma nohy povedú a dovoliť, aby mi slnečné lúče drzo svietili do očí. Aby mi letmý vánok strapatil moje kučery. Škoda, že je to len môj sen. Moja predstava, ktorá ma bolí, lebo si uvedomujem, že svet je o niečom inom a, že ja v tomto svete nemám miesto. Nie ako v mojich snoch. Už dávno sa mi nesplnil žiaden môj sen. Ani sa nemohol. O ničom už nesnívam. Trpko sa usmejem nad týmto mojím konštatovaním.
„Liz, Liz!“, z mojich myšlienok ma vytrhne netrpezlivé volanie.
Zodvihnem hlavu a zbadám ako mi na druhej strane cesty máva moja priateľka Tara. Tiež jej zamávam a usmejem sa nad ňou. Je to moja dušička, ktorá je stále vysmiata. Ona jediná dokáže na mojej tvári vyčariť úprimný úsmev. Vyžaruje z nej neskutočná láska k životu. Ona jediná má dokáže pochopiť že nechcem rozprávať. Že žijem vo svojom malom svete. Chápe ma a mne to stačí. Je pre mňa nesmierne dôležitá. Poznáme sa tri krásne roky. Vďaka nej a mojej druhej priateľke Margareth sú to moje najneuveriteľnejšie roky. Pomohli mi v najhoršom. Vtedy, keď som sa ocitla na dne. Na samotnom dne. Na dne, z ktorého vedú iba dve cesty. Prvá cesta je večné zatratenie a tá druhá cesta je nový život alebo niekto to nazýva druhou šancou. Vďaka nim som si vybrala tú druhú cestu. Našla som v sebe silu bojovať . Môžem s radosťou povedať ,že to neľutujem. Viem, že môj život nie je najlepší. Ani nemôže. Nedokážem sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka. To sa nedá len tak. Zo dňa na deň . Trvá to. Nie som stroj. Moje srdce smúti a ja ho nebudem do ničoho tlačiť. Každý človek smúti rôzne a rôzne prežíva smútok. Dôležité je spamätať sa zo straty. Dokázať žiť bez výčitiek svedomia. Verím, že nadíde deň, keď sa aj ja vyrovnám s touto bolestivou stratou. Ale zatiaľ ešte nechcem. Ešte to bolí. Bolí to, ale vďaka mojim priateľkám je to znesiteľnejšie. Zato im patrí jedno veľké ĎAKUJEM. Vlastne som im do konca života zaviazaná.
Po mojom dlho premýšľaní som sa ocitla pri Antonnyho obchodíku. Antonny má predajňu so zvieracími potrebami a vedľa jeho predajne je veterinárna ambulancia jeho manželky Emily. Na oboch dverách svieti nápis: „Ann a Em vám prezradia tajomstvo vášho štvornohého miláčika.“ Vždy keď čítam tento nápis, tak sa to nezaobíde bez toho, aby som sa pri tom neusmievala. A to tento nápis čítam dosť často, keďže vypomáham v Antonnyho predajni.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@omeleta ahoj ďakujem..tak áno.. no vo Worde sa to kúsok ľahšie číta.. ale ak by som urobila tri články tak neviem či by to tak bolo na seba nadviazané
3
nemyslím tri možno dva lebo je to strašne dlhé ale inak veľmi pekné
4
1. ako bolo spomenute clanok je priiiilis dlhy ale ze vskutku prilis, caro pisania pribehu na viac casti je ze tych casti moze byt nespocetne a jedna cast ma navnadit na tu druhu
toto rozkuskuj minimalne na styri casti prosim ta
2. pribeh sa mi zda celkom fajn, mily, trooosku otrepany
zacalo to velmi dobre, ale neskor si sklzla do dost otrepanej verzie
3. obsahuje to vela opakovanych fraz ktore tomu skodia lebo su mierne lacne
4. rozne casti obsahuju uz nejake precitane pribehy, aspon ja som tam videla tie urivky,ktore okrem mien a lokality kopirovali znamy pribeh
je to celkom fajn, ked sa nad tym trosku potrapis mohlo by z toho nieco byt
toto rozkuskuj minimalne na styri casti prosim ta
2. pribeh sa mi zda celkom fajn, mily, trooosku otrepany
zacalo to velmi dobre, ale neskor si sklzla do dost otrepanej verzie
3. obsahuje to vela opakovanych fraz ktore tomu skodia lebo su mierne lacne
4. rozne casti obsahuju uz nejake precitane pribehy, aspon ja som tam videla tie urivky,ktore okrem mien a lokality kopirovali znamy pribeh
je to celkom fajn, ked sa nad tym trosku potrapis mohlo by z toho nieco byt
6
Jedna vec: Nechápem, prečo všetci pchajú do slovenských diel anglické mená... Je mi jasné, že Janko a Marienka pôsobia trocha divne, ale trocha kreativity v tomto smere nie je nikdy na škodu
7
@mielikki .. tak mne sa slovenské mená nepáčia a tieto mi prišli viac zaujímavejšie.. A k tomu ak niekto chce tak v dnešnej dobe dá aj slovenskému dieťaťu anglické meno.. ale každý máme na to iný pohľad..
Napíš svoj komentár
JE to strašne dlhé!!! z tohto by si mohla kľudne urobiť aj tri články.len to mi vadí.Ale inka je to celkom dobré