°Smrť.. Už len to slovo vyvoláva pocit úzkosti, smútky, strachu, hrôzy..
°Niektorý ľudia sa smrti neskutočne boja. Iný k nej majú bližšie.
°Prečo sa niekto tak smrti boji? Každý vieme ,že raz musí prísť k nám, že si s ňou každý z nás podá ruku.
°Namýšľať si ,že budeme dlho žiť. Že ja nemôžem skoro zomrieť, že mne sa nič nestane.. To sú vety ktoré, sú ľahšie ako pierko.
°Človek sa nemusí ani otočiť, ani nadýchnuť a už nás tu nebude.
°Včera som si povedala, že chcem zomrieť a dneska už zomrel mamkin bratranec..
°Neuvedomila som si, ako si nevážim svoj život.. ako si sama privolávam smrť takýmito myšlienkami. To čo si človek praje to aj dostane.! Tak to bolo a tak to to bude ešte dlho..
° Keď zomrie človek je to veľmi smutné, ale keď zomrie blízky človek , ktorého ste mali rady, mali ste spoločné zážitky tak to je deprimujúce a prinúti vás to rozmýšľať o svojom živote.
°Smrť je jediným najlepším priateľom človeka. Ona jediná je pri nás od nášho narodenia. Je pri našich všetkých pádov ale aj pri šťastných obdobiach života.
°Smrť je s nami od nášho prvého nádychu až po ten posledný výdych.
°Je tak tvrdá, že nás zrazí jednou vetou k zemi.. Stačí pozrieť do očí niekoho a viete ,že je tu, že si niekoho vzala a už nevráti..
°Po smrti niekoho je ťažké sa usmievať, Je to asi tá najťažšia vec čo môže byť. Dokázať sa tešiť zo života aj ste u kúsok svojho života prišli. Za takýto skutok za to malé nepatrné gesto menom ÚSMEV by mal každý človek, ktorý prežije smrť blízkeho dostať cenu roku.
°Cenu za silu, vieru, za odhodlanosť, za bojovnosť, zato, že sa nevzdal ale bojuje.
°Niekto si povie ale načo cenu.. Veď patrí to k životu, ale až keď si so smrťou ´´pozrie do očí´´ tak pochopí aký musí byť človek silný aby sa dokázal postaviť na nohy a ŽIŤ..
°ŽIŤ,.. NIE PREŽÍVAŤ.. je to obrovský rozdiel.. Prežívať je ľahké. Proste ráno vstanete a idete.. je vám jedno aký je deň, aké je počasie, kto čo povedal, čo sa okolo vás deje.. žijete lebo musíte..
°Žiť je ťažké, ale zároveň je to asi tá najkrajšia vec, ktorú vôbec môžme robiť.. Je to najkrajšia vec ,ktorú nám osud doprial.. V živote máme stále novú šancu. človek žije vtedy , keď sa dokáže radovať z úplných maličkostí. raduje sa z obyčajného dotyku vánku na vašom líci, alebo na obyčajnom slnečnom lúči, ktorý vám svieti do očí. Teší sa s každého úsmevu ,ktorý dostane. Málo kto z nás to dokáže. Málo kto dokáže SKUTOČNE ŽIŤ!
°Až keď nás stretne smrť vtedy si človek uvedomí čo má a o čo môže prísť.
°Smrť tu vždy bola a vždy tu aj bude. Je ťažké sa s tým zmieriť, priznať si, že smrť je silnejšia ako my. Človek od prírody bojuje. Bojuje proti veciam, ktoré sú silnejší ako on. Ale kým bojuje tak žije. Ak prestane bojovať tak prehral..
°Aj ja som patrila medzi ľudí, ktorý hovorili, že j už nevládzem ja sa zabijem a chcem zomrieť, ale niečo som si uvedomila, keď som znova stretla smrť.
°Uvedomila som si ,že mám skvelých priateľov , ktorý ma majú radi takú aká som, ktorý sa mi neboja povedať, že si nevážim život. Čo je pravda. Som im neskutočné vďačná a pre nich by som bola ochotná zomrieť ak by som si mala vybrať. Ja či môj priateľ. Tak zomriem ja. mojím priateľom patrí veľké ĎAKUJEM.
°Mám tu rodinu, ktorá má tiež ľúbi. A aj ja ju. A nedám si nikoho koho mám vo svojom srdci. Jedine smrť mi ich vezme ale NIKDY nie z môjho srdca. Tam budú všetci navždy.
°Je len na nás či si vyberieme smrť alebo život.
°SMRŤ? !
°ŽIVOT? !
°Ja si vyberám život. Smrť si po mňa príde ale za ten čas budem žiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár