S miernymi obavami namáčam husie brko do atramentu a dotykám sa nim papiera. Po toľký krát sa snažím uľaviť svojmu svedomiu, neviem či idem na to tou správnou cestou.
Dnes mi do žalára priviedli novu ženu - čarodejnicu. Na strhanej tvári jej žiarili dve belasomodre takmer biele oči. Nehľadela na zem tak ako mnohé pred ňou, ba ani len ústa neotvorila aby obhájila svoju nevinu. Zavrel som ju zatiaľ do cely, tak ako mi prikázali. Ale zvedavosť mi nedala. Vzal som kus chleba, hrudku masla, syra, a džbánik s mliekom. Bude totiž ešte potrebovať mnoho siľ aby vydržala vypočúvanie sudcu. Vložil som jej tácňu s jedlom do cely a prihovoril som sa, lenže v žalári sa ako odpoveď ozývala len ozvena môjho hlasu. Videl som ako sa trasie. Tu dole je veľká kosa. Doniesol som jej par teplých prikrývok. Tentoraz som si len sadol vedľa mreži a pozoroval ako sa zababušila do deky. Po dlhom mlčaní prerušila ticho. Bolo to zvláštne slova ktoré vychádzali spomedzi jej pier boli magické. No obsah tých slov bol ešte zaujímavejší. Bohužiaľ pamäťam si len zo par útržkov.
,, Veľmi dobre poznám tvoj osud Damydiel. Si synom kováča, matka ti umrela pri pôrode a tvoj otec od tej doby veľa pije. Vychovala ta tvoja teta.,,
.....ako to mohla vedieť??,........nikomu som nikdy nerozprával o svojej rodine........
,,Si dobrý človek, a tak ti prezradím niečo z tvojej budúcnosti. Zaľúbiš sa a záleží na tvojom rozhodnutí, či stratíš pracú, alebo už nikdy nevystrčíš nos z týchto miestnosti z obavy ze ti ju nieco, niekto pripomenie.,,
Vskutku záhadná žena. Čas pri nej ubiehal šialené rýchlo.
dávno po zotmení sa náhle objavil sudca. Bol čas na vypočúvanie.....
Čarodejnica mlčala. neodpovedal na sudcove otázky. Musel som ju natiahnuť na škripec. Nepomohlo. Nebudem míňať atrament na tie zverstva som na nej postváral. Po tom napätom tichu ma sudca poslal preč.
Po hodine mi bolo oznámené ze sa ku všetkému priznala. Na svitaní bude upálená.
Na prichystanú hranicu vediem ženu.
Vediem čarodejnicu odsúdenú na upálenie.
Vediem dušu odsúdenú na bolesť.
,,Nikoho osud zmeniť nemôžeš. Stane sa to co sa stať ma.,,
tak to boli posledne slová co zazneli spod plameňov. A na údiv všetkých nebolo počuť žiadny výkrik. Len nepatrne zatrepanie krídel.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
jop, suhlasim so Zabeom/Zabeusom? zistujem že neviem skloňovať..(teda, na to lepšie čo si napísala si teraz nespomeniem . len nemôžem za to, ale slovo čarodejnica mi do toho vôbec nesedí. možno preto, že sa mi to nejak nechce vtesnať do tej našej milovanej slovenčiny.. neviem. a ta posledná veta mi pripomína jednu knižku
Napíš svoj komentár
Najlepšie čo som od teba čítal..