Teta dokrepčila za mnou v posledných tónoch balád. Nočná košeľa poletovala na jej telíčku ako plachty na plachetnici za búrlivých nocí.
Vzory na košeli tvorili mandali posledného spánku.
Vyzula si brusle a spod natáčky vytiahla baličiek kariet.( vždy používala svoj účes miesto kabelky, lebo kabelku možno ukradnúť ale komu napadne prehrabovať vám vlasy).
Rozhodila ich do vzduchu a izbou sa prehnala vôňa lesných fialiek, červeného maku a vzpomienky.
Pri dopadu prvej karty, cinkla o oblok prvá slza. Zvyšné karty špirálovito sa točili nad tou, ktorej krídla nestačili, ako keby sa chceli naposledy rozlúčiť stou nešťastnicou, bola to karta princezná mečov.
Vonku sa zotmelo a izbicou sa plazili sta dym, strieborne stuhy, padla druha karta, Luna.
Helena srkala veterný čaj blúdiac očami v tom divadle. Zaplo sa rádio, vrabčák spieval o láskach nádejach a stratách.
Na okne zaschla druha slza. potom tretia, a potom sa ich už nedalo spočítať, padla ďalšia karta, cisárovná.
Helena si ma premieravala svojimi prázdnimi očami, jej bezzubé ústa sa hýbali v známych slovách..
Oslepil ma jas tisícov sviečok, a dym naplnil pľúca nás oboch. Padla posledná karta, diabol.
Helene na vráskach vyskočil strach, vtisla mi do rúk snežienku a sotila z okna
až pri páde som počul čo celý čas na mňa kričala
roztiahni krídla leť
buď šťastný, tu už ta nič nečaká
len smrť
tak leť.......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
yeya
28. 1.januára 2014 18:07
Napíš svoj komentár