sa plamene zmenili na vili tančiace okolo mladíka
zo záujmom som pozorovala ako ta klučina s toho vyviazne bo s divožienkami mám už čo to skúsene
Prezradili ste mi že ak ho chcem zachrániť stačí ťa ujo potiahnuť za druhy fúz
chvíľku som čakala , to že sa nachádza v strede striedmo oblečených lesných vil ma svoj isto poľahko znajúci dôvoď
ale tak potiahla som čo by som nespravila pre oranžové nebo ktoré sľubovali topánky v kúte
iskričky sa rozleteli po celej lúke
svetlušky sa zľakli a tak zhasli i to striedme svetielko čo podarúvali znajúc mesiacovej plachosti , ktorí sa skryl v o vlnenom svetri keď nám vietor hral na ebenové drevo
ľahli sme si do trávy a sledovali dymové obryni lesných krásavíc
tancovali
zdôveril si sa mi so svojim nutkaním tiež trosku zakrepčiť,
zobudili sme sa keď obloha rosu darovala tráve v ktorej sme sa k sebe túlili, na miesta kde sme včera odhodili kúsky svojho ošatenia sme našli len záhon snežienok,
znajúc tu to pravdu sme sa, ty v tvojich reprezentatívnych červených trencloch a ja v nočnej košeli po tete Eldegarde , vybrali hľadať ony agátoví med ktorým sme mali v pláne potrieť lesne cestičky vilám a v nádeji že si to niekedy ešte raz zopakujeme......
teraz sedím na schodoch a čakám ta..
ty sa venuješ svojej najväčšej túžbe
analyzuješ sám seba.....
už si zabudol i na trnky ktoré sa nám zaryli počas prechádzok po modrej oblohe i na opustene vtáča čo sme ho prichýlili a teraz smutne ti spieva na balkóne deviatu symfóniu od beethovena v nádeji že takto upokojí tvoju po pas v močiaru sa chvejúcu dušu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár