Potkol som sa hneď o čierne ruže.
Vábili omamnou vôňou makových hláv.
Sprchlo no mokrý som nebol kým si nezačala plakať.
Vyzúvam sa pred tebou z mojich najtesnejších topánok.
Zaspieval by som ti árie o nehynúcej láske, no tá nemosť tvojich očí ma škrtí, moje hrdlo zviera sťa kvet z papiera.
Milujem no ty sa lásky nebojíš, lež ďalšej bolesti.
Ľutujem no bez hodín času nevylejem víno z podlahy naspäť do čaše.
Tvoju dlaä prikrijem svojou a ponechám ti krídla slobody.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár