Vlasi jej vonali po margeratkach. Bol to prilis velky kontrast so zatuchlou stavbou , pouzivanou ako spalna pre viac ako 500 osob. Zadumane pocuvala sprievodkinin hlas a podvedome sa chytila rukou jedneho tramu , ktory podopieral chatrnu strechu. Pridrzal som jej ruku na podpere. Nebranila sa, zavrela oci a pocuvala, moj hlas sa jej vryval pod kozu az do kosti. tvar mala plnu bolesti a smutku.

To co som jej rozpraval videla.

Pocula tazky kovovy zvon ako sa rozozvucalo jeho srdce. Za lahodnej stereotypnej melodie, sa zenu vychrtle, zhrbene postavicky do hygienickej ,,budovy,,. Dupod drevakov po brvnach , kamienkoch a stvrdnutj zemi je pocut vsade. Vsetci sa nahlia. Nahlia sa k obrovskemu kotlu s hustou priam zelatinovou kavou. Tuto odpornu vec do seba vsetci lacne hltaju , nik by si ju nebol nevzal, lebo vie ze dalsie,, posilnenie pride az na obed v podobe vyvaru zo vsetkeho co sa nachadzalo v tabore.
Zvucne a priamo sa ozyvaju krok sebavedomeho silneho chlapa, v teplom vlnenom kabate a palicou v ruke- byvaleho vezna a brutalneho vraha.
Tak ako kazdy den i dnes ma chut s niekim pobavit.
Blizi sa k volakedy statnemu chlapovi, ale teraz len k troske.
Palicou sa rozhana hlava nehlava je mu jedno kam ho trafi a co mu zlomi.
Obaja maju na tvarach usmev . Bachar kvoli tomu ze zas je o jedneho smrada menej. Obeti v usiach zneju slova dostojnika z gestapa: ,, Odtialto vedie cesta len cez tie kominy.,, Nie ze by si nevazil zivot a nechcel zit dalej , ale prijima svoj udel s pokorou, nema silu sa branit, smrt je vykupenim.






Nasu pozornost uputala nasa sprievodkina. Volakey tu bola veznena, na stehne ma isto vytetovane diablovo cislo.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár