keď sa blíži čas našich narodenín a my čakáme kým budeme môcť sfúknuť pribudnutú sviečku na narodeninovej torte sme zranitelnejši viac ako si pripušťame, sme náchylný na rôzne choroby a často krát aj umierame v tomto období....
Niekoľko mojich blízkych odišlo práve vtedy keď som sa trápila ich narodeninovým darčekom, ktorý som im mohla položit už iba na chladnú mramorovú dosku bez citu pod ktorou odpočívali moji milovaný....
je jeseň .......
ako mnoho ľudí i ja som sa narodila práve do tohto pochmúrneho času keď hory sa zahaľujú do prenádherných červeno-zlatistých rúk....
vietor bojuje s listami a s veľkou námahou strháva stromom ich bohatú róbu, potom sa s ňou výťazoslávne pýši a pohráva, a ukazuje svoju silu všetkým okolo..... Dažďové kvapky bubnujú na chodníkoch, rozmokvávajú trávniky v ktorých sa zem mení na tmavú hustú a lepkavú masu....
každé ráno čarodej z neznámym pôvodom zahalí naše ulice , domy , stromy do striebristej hmli , ktorá sa nedočkavo ovíja okolo každého z nás.......
áno narodila som sa do času mnohých depresii , trápení nad strateným letom a absenciou teplých slnečných lúčov......
tak teda je október.......
mam dôvod sa báť???......myslím že jedine samej seba, alebo lepšie povedané len jednej svojej časti, ktorá nespadá pod moje znamenie tohto mesiaca ale je to časť ktorá je ovlivnená dnom v ktorom sa narodila.......
Mesiac stále nado mnou drží svoju ruku je len otázne či je ta ruka ochranná alebo len väzni a obmedzuje, keď chcem svoje krídla rozprestreť a vyletieť vyššie než mam dovolene......
mam chuť roztrhnúť reťaze a postaviť sa zoči-voči svojmu osudu, pozriem do zrkadla a v zreničkách svojich hnedých očí zbadám malý záblesk vychádzajú či odniekal z hĺbky ale z takej hĺbky kam sa ani len nakuknúť.........
ta hĺbka ma desí!!!
ako hlbokú môže mat človek dušu???
Meter ??dva ?? viac ??? je štvorcová?? kubická alebo len plošná???
je nekonečna ako vesmír???
potom ale môžeme vo svojich dušiach skrývať obrovské možnosti .....
ale kto sa skrýva v mojej duši??? koho bol ten záblesk??? môj??? môj nebol........
ticho pozerám z mosta do prosta, do zelenej temnoty prúdiacej vody, ktorý tečie tu už od nepamäti....
je hlboká (je hlbšia ako ľudská duša??).........
postupne od chrbta mi prechádzajú zimomriavky, studené, mrazivé, ale presto krásne.....nepochopiteľné krásne......
skrehnutou rukou pomaly vyberám z vačku na bunde plnú hrsť čohosi.........
tabletiek......
rôznych tabletiek............
zbabelosť???
možno!!!!
Mesiac pusti!!
Ma nedovoľ aby sa to stalo!!
nie nesmieš, nesmieš to zjesť.....
víťazoslávny úsmev cítim na tvarí......
čo sa to deje???
druha ruka vyberie niečo malé ostré.......obávané........
precitnem ako sa len dá pod váhou tlmiaci tabletiek zmetene sa poobzerám a objavím predmet vo svojej ruke.....
nie nechaj ma!!
Nie!!!
ruka zaváhala ale len na krátko, nežne sa dotkla krku aby nahmatala tep........
ma ho.....
rýchlo bez pochybnosti prerušila žilu života, zamočila som si ruky červenou teplou mazľavou tekutinou....
je koniec.......
počuješ ........zmohol som sa ťa!!!!!!
šošovky sa rozšíria zavriem oči .......čas ako by sa bol zastavil......
padám ......
nekonečne dlho padám.........
ako dlho môžem padať????
Pad....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Ked som čítal tento článok tak som si na chvíľu pomyslel aké bi to asi tak bolo prežiť mesiac skazi môjho narodenia. Tento článok je elice dobre napísaný. Mohla by si v tom pokračovať*.
Napíš svoj komentár
A ty vieš , kto to je...
Inak krásne napísané..