Bežím lesom ďaleko, hlboko...........

Neviem čo ďalej .........
Z bosých nôch sa mi rynú malé potôčiky krvi zo všelijakých bodavých rastlín....
Ďalej .......ďalej musím bežať ďalej.........
prosto musím.....
nesmiem sa zastaviť , keď zastavím chytí ma........chytí...........
nesmie ma chytiť.....

stromy už mierne presvitajú....
som na malej čistínke..........
tráva je vysoká.........vysoká.........
nesmie ma chytiť...........
nechytí ma.....nie


potknem sa......
padám.......
napodiv krátko ale bolestivo pozriem si boľavý členok , čo bez zábran začína napúchať .......
až teraz sa poriadne rozhliadnem po okolí..
tráva vysoká ustala a ja som pod širokým stromom v tieni a spod ze me nie čo trči .....
a nie je to samo ........je toho viac.......

Viac kameňov..........
veľa............

jeden malý ...ten o ktorý som sa potkla .....
je taký malý a drevený krížik na ňom prevesený..........
ten od mojej mamky........
ako jediná spomienka čo mi ostala po jej smrti..........

je tak malý.............

a na ňom už ledva čitateľné meno.........
meno............
to meno........
tým menom ma volali kým som bola medzi ľuďmi......
to meno.............
to moje meno bolo............

ako to????

este chvilku pozeram na tú záhadu na tú otázu
keď zrazu príde a chytí ma ...............

už sa nebránim...
už nie stačilo útekom .............
teraz chce, čeliť nepriateľom ........
hoc impulzívne...........
ja to zvládnem.......

chytila ma.........
ona ma chytila..............
zadychčaná............
ale svieža.........
so zubatým výrazom pod kutňou.......
chytila ma moa vlstná smrť........

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rumova_vila  5. 11. 2007 22:31
polechtej ji, možná pak pustí...
Napíš svoj komentár