Pochádzalo z krajiny za siedmimy horami a deviatimy dolami...v krajine, kde panoval král Pelikán a Samanta bola jeho dcérou...
Na pohľad bola Samanta veľmi nepohľadné dievčatko, pretože nemyslela na seba na svoj zovňajśok, ale na svoj , , vnútrajšok" (žalúdok)...Jedla od rána do večera...stále niečo hladala čo by mohla zjesť...Až raz sa stalo niečo čo nikto nepredpokladal...a ani v najlepšom sne by sa nesnívalo niekomu, že sa to stane...
Samanta sama od seba prestala jesť...neviem či sa náhodou nepozrela konečne svojimi očami do zrkadla...
Zbadala tam dievča, ktoré sa na ňu pozeralo...pozeralo sa tak prenikavo, že Samante sa zastavil svet...prestala klamať samú seba a začala na tým zrkadlovým dievčatkom premýšlať...akoby mu mohla pomôcť...
Jasneže vedela že to dievča v zrkadle nieje zakliate, ale že je to ona....
Ako tak premýšlala slzy sa jej vtisli do očí a začala plakať...plakala tak smutne, že královy jej bolo ľúto...
Dievča celé hodiny preplakalo...nik ani nič ju nedokázalo rozosmiať, alebo len na chvíľku zastaviť jej plač...
Ako dni plynuli dievča stále plakalo...plakalo tak, akoby sa mal celý svet zrutiť...
No, kde tu zrazu...začalo niečo klopkať na okno...
Klopkanie sa zosilňovalo a zosilňovalo, až dievča prestávalo plakať a šlo sa pozrieť čo to tam je...
Ako prichádzalo k obloku spozorovala tam niečo malé, ryšavé...
Bola to veverička...prišla jej pomôcť, aby nebola taká smutná...
No medzi niekoľkými dňami čo dievča len plakalo a plakalo a nič nejedlo sa stal zázrak...ako prechádzalo okolo zrkadla zbadalo, že dievča v zrkadle je chudšie...nieje také obézne ako bolo predtým...Hneď sa jej zlepšila nálada...
Veverička jej vysvetlila ako sa má stravovať, aby znovu nepribrala a nebola ako predtým...
Samanta bola veľmi rada...
Veveričkine rady začala dodržiavať a po nejakom čase sa zmenila na krásne dievča...Prekrásnu princeznú....!
Z roka na rok bola Samanta krajšia a krajšia...takto roky plynuli a Samanta už mala sedemnásť.Presne 25.júla mala mať narodeniny...čiže osemnásť...To u vedšiny princezien prináša jedno dôležité rozhodnutie...Ným bola svadba...
Prišlo strašne veľa urodzených princov...od bohatých po najbohatších...
No Samanta si ani jedného z nich nevybrala...
Každý princ bol odmietnutý zásadnou etiketou, ktorá sa musela dodržiavať...
Až raz na kráľovský dvor prišiel žobrák...ktorý nemal kde bývať, nemal čo jesť....
Princezná ho zbadala cez okno, ako prosí kráľovské stráže o zmilovanie...no oni ho nepočúvali...robili si z neho posmešky...
Samanta sa nad ným zľutovala...rýchlo zbehla po schodoch, aby chudákovy pomohla...
Ako prišla k strážiam...stráže zaujali svoj postoj...
Spýtala sa ich prečo ubližujú tomu žobrákovy...
Zobrala si ho do zámku, dala ho umyť, prezliecť, najesť a rozprávala sa sním...
Ten žobrák bol na pohľad strašne krásny, ale hlavne mal dobré srdce ...a tak sa doňho princezná zaľúbila...
Vybrala si správne...srdcom cítila...rozumom sa neriadila...
Nebol to žobrák..., ale princ, síce to nebol len tak hociaký princ...
bol synom...kráľa, ktorému patrilo veľké územie.......jeho meno sa začínalo na S....uhádnete aké meno mal? ....
Nebudem vás tým trápiť...jeho meno bolo...Sebastian...
Keď sa dozvedel kráľ čo sa stalo...bol veľmi rád...videl, že svoju dcéru po matkinej smrti vychoval správne....
Tak strašne sa obaja Ľúbili, že po polroku čo spolu boli ju Sebastian požiadal o ruku....
A tak po 2-týždňoch sa zobrali...
Boli tým najlepším královským párom....aký kedy bol...
Mali spolu krásne zdravé deti, ktoré obaja milovali...
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár