Tak, ako obvykle, išli chlapci vo štvrtok, my v piatok. Doma sme mali rozobratú kuchyňu už asi mesiac, takže štvrtok-piatok sme mali čo robiť. Štvrtok večer sme to aspoň naoko poskladali, v piatok sme upratovali a balili si veci. O piatej sme sa pohli z domu, aby sme do pol šiestej boli na pumpe v Šaci. Na Anku a Roba sme čakali asi 10 minút a mohli sme vyraziť. Bola som rada, že ideme tak neskôr, cesta bola fajn, keďže už nepieklo slnko. Prvá prestávka bola na parkovisku pod Soroškou, druhá na vrchu Dobšinského kopca a tretia na železničnom priecestí v nejakej menšej obci . Do Brezna sme dorazili niečo pred ôsmou. Akurát sa skončilo oficiálne otvorenie pretekov. FiFi mala deravý výfuk, takže sme mali nenormálny podmaz k jazde. Ľudia sa otáčali v domnení, že ide nejaký pretekár . Skočili sme sa pozdraviť do depa, trochu sme podebatovali a išli sme na chatku. Rozložili sme sa, ja som zaľahla, naši si sadli von a nalievali do seba .
Sobota ráno. Uvarili sme si kavej a vyšli sme von. Pomaly ožívali spolubývajúci pretekári. Maďari sa pristavili na kus reči, Slováci sa tvárili ako páni sveta . FiFi ostala pri chate a osadenstvo sa bez môjho súhlasu dohodlo, že ich odnesiem do depa, keďže sa báli, že nafúkajú .
Tréningy prebehli bez väčších problémov, rovnako aj ostré jazdy. Po skončení si išli naši sadnúť do bufetu. ja som ostala pri aute. Zastavil sa kamoš, hodili sme trochu reč. O ôsmej sa naši zdvihli na odchod, a keďže sa už od obeda posilňovali, tak som sa zase zahrala na šoféra . Naši si zase sadli vonku na debatu, ja som, ako inak, zaľahla. Pekne sa blýskalo, sľubovala som si od toho kvalitnú búrku.
Nedeľa ráno. Po nočnej búrke bolo sviežo. Otec vykecával s Lefflerom, ja som nosila veci do FiFi. Dopili sme kavej, pobalili všetko do áut a išli sme do depa. Stádo vedie vôl, rodičia išli s FiFi poslušne za mnou . Tréningy boli okorenené nepravidelnými návalmi dažďa. Pred začiatkom prvej ostrej sme sa išli naobedovať. Odštartovalo pár áut a strhla sa taká búrka, že organizátori pre istotu pretek prerušili. Blesk udrel do stromu, ktorý zablokoval trať. Zhruba po pol hodine sa búrka ukľudnila, takže preteky mohli pokračovať. Niečo pred koncom prvej ostrej, sa slávne neslávny Presskam postaral o ďalšie polhodinové prerušenie. Odpratal sa Seat, zvyšné autá vyšli na kopec a nekonečná ostrá sa skončila. Pretekári zišli dole, mali tak 20 minút a mohli ísť na poslednú ostrú jazdu tohto víkendu.
Pomaly sme pobalili veci do transportera, nechali sme vonku iba prenosné kolesá. Pripravili sme aj vozík a čakali sme na koniec. V porovnaní s predošlou jazdou táto zbehla veľmi rýchlo. UPčko trvalo max. pol hodinu. Skončilo UP, začalo pršať. No fajn, trochu dažďa ešte nikomu neuškodilo. Veď musíme len prehodiť kolesá a šupnúť auto na vozík. To máme hneď. Akonáhle sme sa do toho pustili, začalo nenormálne liať. Pobehovala som nad ocom s dáždnikom, no aj tak sme za tých 10 minút boli mokrí ako myši . Vyhrabala som ocovi niejaké suché tričko a mikinu a hodila som mu to do transportera. Ja som sadla do FiFi, dala som si suché tričko a hodila som cez seba mikinu. Pomaličky sme s z depa vymotali. Prvý išiel otec s Jurom na transporteri, za nimi Anka s Robom a posledné sme išli my s mamou. Mário s Irenkou ostali ešte na vyhodnotenie, no do hodinky nás dobehli. Fajčpauza niekde pred Dobšinou, večera na Soroške, nemohli chýbať .
Pretek ako každý iný, no isté momenty, ktoré nezabudnem som si v hlave priniesla aj tentokrát
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tomtoylc
18. 2.febuára 2011 18:08
predpokladám že ,,FiFI,, bude nejaké závodné vozítko ale aké to netuším
Napíš svoj komentár