Cesta bola dlhá, ale fajn. Stále sme si našli niečo, z čoho sme si robili srandu. Dali sme Dobšinský kopec a na samom vrchu sme sa minuli s Marekom, ktorý išiel z Brezna domov - pobaliť sa na dovolenku.
Prišli sme do Balogu, až na dvoch alebo troch tímov bola depo prázdne (aspoň naša časť určite ). Vojto driemal v stoličke pred karavanom. Bol bledý ako stena.
,,Včera sme oslavovali s Marekom narodky. Vodku som zapíjal vodkou, a k tomu sme si dali aj chili. Viete ako mi je zle?"
,,Vieme, Vojtík, vyzeráš tak: "
Vyložili sme veci, ktoré sme chceli nechať pri karavane, uvarili sme si kavej a začali sme debatovať. Otca napadlo, že pustí hudbu. Samozrejme na rádio signál nebol a jediné čo v Ibinke máme sú CDčká našej obľúbenej maďarskej kapely. Tak smola, čechom sme určite robili radosť, pustili sme si to na plné gule.
O hodinku dorazili aj Mário, Irenka a Juro. Oni s vybalili a my s mamou sme sa rozhodli ísť pohľadať náš penzión. Pomotkali sme sa, ale našli sme ho. Vybalili sme si veci a poďme späť do depa.
Štvrtkové poobedie a piatok prebehli v podstate rovnako. Pili sme kavej, kecali sme, sem-tam sa niekto rozhodol prejsť sa po depe. Pomaly sa to zapĺňalo. Pred nami sa zložil Jindra, oproti Čečil, vedľa Koiš, Michl,.... V druhej časti depa, pri štarte, Presskam a Kašpárek.
V sobotu ráno prišli už aj Anka s Robom. Počasie bolo mizerné, ale zvládli sme všetky jazdy bez problémov.
V nedeľu sa vyčasilo. Tréningovky zbehli rýchlo, no na prvej jazde bolo potrebné dosť často odpratávať olej z trate. Mali sme dlhú chvíľu, tak sme sa išli prejsť k starej horárni. Kým sme sa vrátili, jazdci schádzali do depa. Ešte posledná kontrola auta a môže sa ísť na poslednú ostrú.
Mário odletel, my sme si ešte dali pauzu na cigaretku a mohli sme sa začať baliť. Náradie, jedna sada kolies, stan. Pripraviť vozík a prepravné kolesá. A čakať
Koniec preteku, UP-čka, auto pripravené, veci zbalené, môže sa ísť domov. No dvakrát sa nám nechcelo naspäť do reality, ale všetko dobré sa raz skončí .
Tak sme vyrazili. Prvý otec a Vojto na karavane s kilečkom na vozíku, za nimi Mário a spol, Anka a Robo na Fabii a posledné my dve s mamou na Ibinke.
Pred Dobšinským kopcom fajčiarska pauza. Kým sme kecali, tak okolo nás prešli Fuskovci a Bérešovci. To bolo trúbenia
Predposledná zastávka, Soroška. Výnimočne sme boli celkom slušní. Kým sme sa vytrepali vonku bola už tma. Hudba na plné gule, energeťák v sebe a ani sme sa nenazdali a boli sme v Klatove. Šupli sme kilo do garáže, otec odstavil karavan, rozlúčili sme sa s klatovčanmi a hajde domov s medzizastávkov v Košiciach.
Super víkend za nami, hlava plná zážitkov....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár