Jedinečný...
Pre mňa nezabudnuteľný..
Dohoda s Marekom znela na piatok-nedeľu:.
"žena objednala chatu, takže v piatok doobedu odchádzame".
Mama z toho nebola moc nadšená, keďže som v piatok mala posledný deň školského roku, ale hodila som po nej psie očká a tak zavolala triednej a vybavila mi, že len prídem ráno do školy, vezmem si ten nepotrebný kus papiera a idem preč. Spolužiaci na mňa civeli ako na zázrak keď som o ôsmej vychádzala zo školy s úsmevom ako Mona Lisa s vysvečkom v ruke a mávala som im na rozlúčku a pekné prázdniny..
"Ty prečo už máš vysvečko?" ...
"Ty kam ideš?" ....
bola som sviňa, ale o preteku som povedala iba 2-3 spolužiakom a neuveriteľne som sa vyžívala v závistlivých pohľadoch
Mama si zaumienila, že ma nabalí ako keby som išla preč minimálne na mesiac...no čo už... nasadať a smer Nižný Klatov. Naložili sme náradie do transportera, auto na vozík a môže sa vyraziť. Vojto zdúchol trochu skôr, pretože si ešte išiel po veci do mesta. Tak reku fajn, stretneme sa na pumpe v Šaci. Skontrolovali sme či máme všetko a mohlo sa vyraziť. Mário išiel s Jurajom a Irenkou v jednom, Peťa s deťmi v druhom aute a mne ostával transporter s Marekom. Sadla som si do auta a Marek mi s úsmevom na tvári oznámil, že v aute nie je rádio, takže si bude celú cestu spievať. Myslela som si, že sranduje, tak som sa zasmiala s odpoveďou "okej". Neprešli sme ani 10 metrov, stiahol okno a začal si spievať (nie, to bolo bliakanie a jačanie dokopy ) na plné hrdlo a trúbil si pritom do rytmu. Onemela som od úžasu a od hanby keďže sme ešte stále prechádzali dedinou.. No teda viete si predstaviť tie pohľady ľudí ... Ako keby nebolo dosť, že sme pútali pozornosť kilečkom na vozíku, ale ešte nakladal aj Marek svojím bliakaním.
Pumpa v Šaci, moja záchrana. Vojto sa objavil, ja som si presadla k nemu . Ešte fotka z pumpy a môže sa vyraziť. Cesta bola fajn, miestami dosť šialená na môj vkus... teda tých miest nebolo veľa, Marekovi stačila Soroška. Bol vo vytržení a keďže sa pred nami vliekol plne naložený kamión, rozhodol sa obiehať...presne v zákrute !!! To už bola podívaná, naložený transporter s kilečkom na vozíku. Čakala som kedy dostanem infarkt ... Šikovne obehol kamión, zrazu Vojtovi zazvonil mobil. Kto iný, ako Marek..
"Vojto obehuj, nič nejde"..
No krvi by ste sa mi vtedy nedorezali, verte mi... No nič, trocha adrenalínu na začiatok a po Rožňave ma pekne krásne začal uspávať dážď ktorý nás vytrvale sprevádzal takmer po celej ceste. Cesta trvala asi 2 hodky, konečne sme dorazili do Dobšinej a prvé čo mi padlo do oka bola rómska osada hneď na začiatku mesta.. "WELCOME" ... ( neberte to ako náznak rasizmu, nechcem nikoho uraziť! )
Žienky sme poslali s Máriom a Jurom na chatu a my sme ostali dole v depe a začali sme vykladať. Do hodinky prišiel aj Gusto a mohli sme rozkladať stan. Marek mi podal foťák do ruky.
"Dokumentuj!".
Stan rozkladali štyria (či piati? neviem už ) Jasné, že po depe sa to hemžilo malými rómskymi deťmi...
"mate plagata?"...
Roztiahol sa stan a jedno odvážne decko prebehlo pod ním a Vojto na plnú hubu
"zrob to ešte raz a zabijem ťa do zeme"..
Marek ho ukľudňoval, veď nemôže byť taký rasista, musí na tie deti milo, no neprešlo 5 minút a Marek pokrikoval na všetky decká ako z nich vybije dušu keď sa ešte raz priblížia k tomu stanu. No teda, o zábavu som mala dostatočne postarané .
Všetko sa vyložilo, chlapci si dali vytúžené pivko a bavili sme sa do večera. Skočili sme na večeru na chatu, presvedčila som Mareka, aby som mohla spať v depe a s úsmevom na tvári som odchádzala dole do depa s Vojtom.
Dali sme si prechádzku po celom depe, pokukali sme kto kde je a vrátili sme sa k našim. Sadli sme do stanu k Andrejovi a Dávidovi a za malú chvíľu sa k nám ešte pripojili dvaja chalani odvedľa. Takže piati chalani a jediná čaja, veď pohodááá . Chlapci si otvorili nejakú tú domácu, poniektorí už boli naliaty buď to z miestnej diskotéky alebo z návštev v iných stanoch . Pokiaľ ma pamäť neklame, debatovali sme asi tak do 4-5tej rána a potom som zaspala na stoličke. O siedmej som sa zobudila prikrytá ohrievačom na pneumatiky. Uf, no strašne som od neho smrdela, ale aspoň mi bolo teplo . Marek prišiel niečo okolo pol ôsmej, zrejme už mal v sebe nejaký ten energeťák a plný síl ma vytiahol na stred ulice a začal so mnou tancovať.. šialené . Skočili sme na chatu na raňajky, my s Vojtom sme sa dali dokopy v kúpeľni a mohlo sa ísť na preteky.
Sobota v podstate ubehla v podobnom znení ako piatkové poobedie. Poobede sme s Vojtom počúvali Marekov vážny monológ nad notebookom, kým k nám nepribehol jeden malý róm a hodil otázku na Mareka
"Teta, mate plagata?"...
My s Vojtom výbuch smiechu a Marek si veselo pokračoval v monológu. Po takých dvoch minútach sa stopol, uvedomil si, čo sa vlastne stalo, otočil sa k malému
"ale okamžite páľ do p.. za pásku!!"
V nedeľu ráno došla aj mamina, samozrejme s plným plechom koláčov. Nezabudnem ako si Marek napchal asi štyri naraz do úst, že poriadne nevedel ani rozprávať, a chodil po stane so slovami
"bože Nelly tie koláče sú hnusné. Nejedzte jej koláče, nevie piecť"
mama na neho pozrela, skoro mu zabehlo ale zjedol 3/4 koláčov
Absolvovali sme dve tréningové jazdy, prvú ostrú a boli sme donútení sa zbaliť, kvôli technickým problémom... no čo už, nie každý deň je nedeľa Cesta domov bola super, myslím si že sme neboli jediné s mamou kto si bliakal v aute na plné hrdlo . Ale tento víkend som dospávala ešte aj v stredu .
O dva týždne Ostrá Lúka ....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pukynka_15
18. 11.novembra 2010 22:06
povozíš ma niekedy ?
Napíš svoj komentár