Ako sa Martin zmenil

Kedysi dávno, keď ja som ešte nebola na svete, žil vraj v našej dedine istý mládenec. Mládenec to bol švárny, urastený a všetky dedinské dievky mu nadbiehali. A Martin si to uvedomoval. Áno, náš mládenec sa volal Martin. Martin však nebol len švárny, ale bol aj strašne namyslený.
…No hej, pekní ľudia takí bývajú.
Raz sa stalo, že do našej dedinky zavítali kočovní cigáni. Bolo všeobecne známe, že cigáni vedia z dlane vyveštiť budúcnosť. A tak, Martin sa rozhodol, že by nebolo zlé vedieť aká budúcnosť ho čaká. I vybral sa on do cigánskeho tábora a nastavil dlaň prvej starej cigánke ktorú stretol. –Nie zlatý môj, ja budúcnosť nevidím, choď ty pekne domov…Povedala mu starena drsným hlasom keď sa mu zadívala na dlaň. Mládenec sa zamračil a už už chcel starene vynadať, keď sa mu za chrbtom ozval dievčenský hlas. –Ja ti prezradím tvoju budúcnosť a úplne zadarmo. Martin sa obzrel a pred sebou uvidel to najškaredšie dievča aké kedy videl. Odporom sa mu zvraštila tvár, ale pomyslel si, že keď je taká škaredá určite to musí byť bosorka. –Dobre teda. Odvetil a strčil jej dlaň pred nos. Cigánka sa uškrnula a chytila mu ruku do svojej. Dlho sa na ňu dívala až napokon mu prezradila čo si z nej vyčítala. Martin sa veštbe potešil a s nadutým úsmevom sa obrátil na odchod. -Veštila som ti zadarmo, ale poďakovať by sa patrilo… Zavolala za ním, ale on len mávol rukou a viac sa na cigánku neobzrel. Cigánka sa zamračila a v cigánčine niečo zahundrala.
Večer sa Martin vychystal na tancovačku. …Ešte pohľad do zrkadla a môžem ísť… Povedal si a postavil sa pred veľké zrkadlo zavesené na stene. To čo uvidel ho natoľko vydesilo, že začal vrieskať. Zúfalo vybehol z domu a zamieril si to rovno do cigánskeho tábora. Mladá bosorka sedela pri ohníku na zemi a potichu si spievala cigánsku baladu. Martin sa na ňu vyrútil, ale ona sa ani nepohla a pokojným tónom mu povedala. –Bol si pekný, ale už nie si. Keď chceš znovu získať svoju krásnu tvár, musíš konať dobré skutky… a zmizla.
…Dobré skutky… dobré skutky… nahnevane si hundral náš mládenec a vrátil sa do dediny. …Veď urobiť dobrý skutok predsa nie je nič ťažké. Zvolal keď mu padol zrak na kostolnú vežu. Rozbehol sa domov, z truhlice vybral za mešec zlaťákov a chcel sa vybrať do kostola. …Toľko zlaťákov? Veď je to celý majetok… Načo bude farárovi toľko peňazí… začul svoj vnútorný hlas a pri dverách zastal. Vybral z mešca štyri zlatky a ostatné peniaze vrátil do truhlice.
…Prečo som stále ohava, veď dobrý skutok som spravil za štyri zlatky? ! Zúfal si, keď sa po tretíkrát pozrel do zrkadla. V hneve vybehol z domu a bežal a bežal ani nevedel kam. Zrazu zastal na kraji lesa a začudovane sa zadíval na starenku ktorá si práve niesla na chrbte v batohu raždie na kúrenie. –Počkajte babička, ja vám to odnesiem, nosiť raždie na chrbte to už nie je pre vás. –Ďakujem ti synku máš dobré srdce. Potešila sa starká a Martin jej zobral batoh s raždím. Prehodil si ho na chrbát a vykročil. –Ukazujte cestu… Usmial sa na ňu. Keď sa vrátil domov a išiel okolo zrkadla s úžasom zistil, že znovu vyzerá ako predtým.
Vtedy mu zaplo, že dobrý skutok je dobrým len vtedy iba keď ho spravíš bez vedľajšieho úmyslu.

 Rozprávka

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu