Annabella je mladé 19 ročné dievča, ktoré sa akoby celkom náhodou dostalo na UK, kde sa jej mimochodom vôbbec nepáči.
práve počúva pokyny mladého brigádnika na recepcii internátu, kde odteraz bude bývať. "výťahom sa vyvezieš na deviate, nájdeš bunku 909, tam vojdeš a izba 913 je tvoja, ale bacha...budete na izbe tri!" poučuje ju s úškrnom. "neviem čo je na tom smiešne..." zamrmlala si Annabella popod nos tak, aby ju počul aj on. ešte chcel niečo dodať, ale po jej poznámke si to rozmyslel a radšej jej podal kľúče. s úškrnom zovrela kľúče v dlani a so suchým vďaka sa pobrala k výťahu.
stlačí tlačítko na privolanie výťahu a unudene sa rozhliadne vôkol seba. "ach jaj...ako ja tu vydržím..." vzdychne si smutne. keď výťah zastane, vojde dnu, stlačí deviatku a premýšla nad svojou izbou aká asi je. na deviatom vystúpi a vydá sa dlhou chodbou hľadať bunku 909. nájde ju skoro na konci chodby. bez zaklopania otvorí dvere a vojde dnu. ocitne sa v päť uhlovej miestnosti s oknami na jednej strane a na všetkých ostatných stranách sa nachádzajú dvere. otvorí tie s číslom 913 a vojde dnu.
tri postele popri stenách, vlastne jedna pod oknom...tri skrine, tri nočné stolíky, tri stoličky a jeden veľký stôl. celé zariadenie izby. vzdychne si a ide si sadnúť na postel pod oknom. zhodí zo seba batoh a uľahčene sa natiahne. zatvorí oči a sústredí sa na obraz vo svojej izbe doma, ktorý jej namalovala jej teta. asi 5 minút ostala so zatvorenými očami sústredená na obraz, ktorý má doma a keď ich otvorila obraz visel nad jej hlavou na stene. spokojne sa usmiala a sadla si. otvorila svoj batoh a začala z neho vyťahovať veci: troje legíny, každé iné, štyri krátke sukničky, dvoje šiat, osem tričiek a tri blúzky... "ach jaj!" povzdychne a pokračuje so štyrmi nočnými košeľami, s množstvom spodného prádla a ponoškami... "a kde sú uteráky?" zlakne sa lebo si hneď nevšimla, že sú v bočnom vrecku batoha.
vstane a otvorí skriňu najbližšie k posteli a pozrie do nej. "čistá" povie spokojne a začne si do nej ukladať veci. keď je hotová zadíva sa do zrkadla na vnútornej strane skriňových dverí. "ahoj, ty unudená lady" pozdraví svoj obraz a žmurkne. "som vôbec pekná?" spýta sa prázdnej izby lebo sama sebe sa páči. páčia sa jej jej zelené oči, jej trochu vyhrnutý nošček, jej decká tvár aj jej tmavé dlhé vlasy, vlnité ako more keď sa vlní. "si nádherná" začuje akýsi hlas, ale vie, že ten hlas nie je reálny. mávne rukou a zavrie skriňu.
z tašky vytiahne rýchlovarnú konvicu a ide pohladať kúpelňu, aby si napustila vodu na kávu. na chodbe sa zrazí s nízkym okuliarnatým dievčaťom. "ahoj!" pozdraví to dievča náhlivo a v behne na záchod. annabelle sa zdalo, že to je záchod podla toho ako to dievča prepletalo nohami. usmiala sa a vošla do druhých dverí. "bingooo!" zvolala naradostene keď pred sebou zbadala umývadlo so zrkadlom. napustila vodu do konvice a vyšla von. na chodbe znovu stála tá nízka dievčinka. "ja som jana" predstavila sa jej podávajúc jej ruku. "teší ma, ja som annabella" usmiala sa, ale jej ruku neprijala. "dáš si tri v jednom?" spýtala sa annabella a vošla do izby. "áno dám, idem si doniesť šálku" odvetila jana a odbehla si po šálku. "tiež si prváčka, že?" spustí jana podávajúc jej veľkú šálku. annabella vezme jej šálku a vysype do nej tri v jednom. "áno som" odvetí zalievajúc tri v jednom. "tešíš sa?" spýta sa jana. "na čo sa mám tešiť?" nechápe annabella. Jana pokrčí plecami. "na internátny život
predsa. vieš ja som ccelý život bola len doma a tu ma konečne čaká volnooosť! nadšene zvolá. odpije z kávy a s úškrnom pokračuje: "Hmm...a poviem ti pravdu, teším sa na chalanov a dúfam, že si konečne nájdem frajera lebo ja som ešte nikoho nemala vieš?" zadíva sa na annabellu, ktorá na ňu vyvaluje oči. "Hm...to chápem" zamrmle ona a so šálkou v ruke sa pohodlne posadí na svoju postel. pochlipkáva si z kávy a vôbec nepočúva janine trkotanie. rozmýšla nad tým, že aké by to bolo, keby jana a ten chalan z recepcie chodili spolu. z úvah ju vyrušil nový hlas. "ahojte!" pozdravilo príchodiace dievča s batohom na chrbte. "ahoj!" odzdravili obä súčasne. "uff...konečne som tu!" vzdychne si to dievča, pričom zhodí zo seba batoh. "celý deň cestujem a keď konečne dorazím na recepcii taký protivný chalan sa ťa snaží odradiť sprostými kecami." zasmeje sa a sadne si na jednu z volných postelí. "aj teba sa snažil znechutiť?" zareagovala so smiechom annabella. "ale bacha...budete na izbe tri!" napodobnila ho a všetky tri
vyprskli smiechom. "neviem čo chce s tým dosiahnuť, ale, že sa mu to nepodarí to je isté." "inak, ja som monika" spamätá sa to dievča a znovu sa zasmeje. "inak, ja som annabella." napodobní ju annabella so smiechom. monika sa jej páči narozdieľ od jany. Hmm...Monika je krásna modrooká blondínka a pôsobí inteligentne, zatiaľ čo jana je nepekné krpaté dievča s nakrátko ostrihanými hnedými vlasmi, ktorú ešte špatia tie okuliare. "pochybujem, že si nájde úprimného priateľa." pomyslí si, ale nahlas nepovie nič. "ja som jana." predstaví sa aj krpatá s rukou natiahnutou k monike a s hlúpim úškrnom na tvári. Monika začudovane pozrie na podávanú ruku, potom spýtavo pozrie na annabellu. jemne prikývne. monika chytila na sekundu janinu ruku. "teší ma" povedala a ruku odtiahla.
"ticho, počujem kroky!" zvolá annabella so zdvihnutým prstom. jana sa rozbehla k dverám a otvorila ich práve vo chvíli keď cez ne chcela prejsť štíhle vysoké dievča s prefarbenými vlasmi v drdole. "ach jaj ahojte!" pozdraví dievčina a prejde popri jane. "konečne tu..." usmeje sa trochu váhavo obzerajúc sa po izbe a hlavne po nich. "nepomýlila som si izbu?" spýta sa prekvapene. "izba je pre tri a vy ste tri." "nie nie... si tu dobre!" ponáhla sa jana jej to vysvetliť. "ja som z vedlajšej izby, som tu len na káve, annabella ma pozvala, vieš?" ukáže hlavou na annabellu. vysoké dievča sa pozrie na annabellu, tá sa usmeje. "pozvem aj teba?" a ide zobrať čistý pohár zo svojej tašky. dievčina jej úsmev vráti; "ďakujem, budem ti vďačná" zhodí zo seba batoh a sadne si na jedinú volnú postel. "Mimochodom baby, neuškodilo by predstaviť sa, že?" spustí..."takže začnem ja." volám sa anna, ale volajte ma prosím anička!" "anička dušička nekašli..." zanôtila monika a predstavila sa. "ja som akási monika"

pokračovanie nabudúce

 Blog
Komentuj
 fotka
tibia  21. 10. 2013 07:54
takze anabela je carodejnica, ci ako mam tomu rozumiet?
 fotka
biancadetolle  21. 10. 2013 10:27
@tibia bingo
Napíš svoj komentár