Annabella

prvý večer


ale hneď pri dverách annabella zastala a pokrčila nosom...ako môžu taký nafajčený vzduch vôbec dýchať. šepla monike do ucha.
tá sa usmiala a pokrčila plecami...moja milá toto je bar a v baroch to tak chodí. poď, ideme za aničkou. posúrila ju chytiac ju za ruku...pozri ona si už sadá k pultu. ukázala nenápadne na spolubývajúcu.
annabella prikývla a spolu s monikou si išli prisadnúť k aničke, každá z jednej strany. čašník si ich všimol a so širokým úsmevom k nim podišiel. čo si dáte drahé slečny?anička si objednala votku s džúsom, monika becherovku a annabella alkoholické mojito.
baby, poďme si radšej sadnúť k stolu, tu sa necítim dobre, sme príliš na očiach. ozvala sa annabella lebo cítila na sebe pohlady skoro všetkých chalanov v bare. ale to je dobre, nie? zasmiala sa anička. schytila svoj pohár a vstala od baru. poobzerala sa po miestnosti, ale všetky stoly boli obsadené.
traja chalani sediaci pri okne si všimli, že hľadajú miesto na sedenie, tak jeden z nich vstal a podišiel k nim. poďte si sadnúť k nám, tam je dosť miesta...hovoril ukazujúc na stôl od ktorého vstal. dievčatá chvíľu váhali, no napokon súhlasili a išli si prisadnúť k chalanom.
ja som jakub. predstavil sa z ničoho nič chalan, ktorý po nich šiel. ja som vlado. predstavil sa aj druhý, vysoký s čiernymi vlasmi. ja zas tomáš. predstavil sa aj tretí, s hnedými kučeravými vlasmi až na krk a usmial sa. annabella z neho nespúšťala zrak tváriac sa, že si ho vôbec nevšíma.
teraz je rad na vás. uškrnul sa vlado pozrúc sa na aničku. tá sa usmiala a podala mu ruku: anička je jméno mé. potom podala ruku ďalším dvom a monika hneď po nej urobila to isté. len annabella si popíjala svojemojito a tvárila sa, že tam nie je. ty sa ako voláš? zaregistrovala tomášov hlas blízko svojej tváre. prudko otvorila oči, ktoré doteraz mala privreté a pozrela mu do očí od ktorých sa jej srdiečko rozbúšilo.
akej farby máš ty tie oči? potichu šepla...čokoládovo olivové, pokračovala a konečne odtrhla z jeho tváre zrak. tomáš sa znovu usmial, ale tentokrát sa jej zdal jeho úsmev sladučký ako med a priala si, aby trval večne. tak, ako sa voláš? spýtal sa jej znova, ale sa jej zdalo, že v jeho hlase cíti aké si teplo.annabella odvetila s úsmevom. spamätala sa a podala mu ruku, potom sa predstavila aj ostatným dvom.
keď mali predstavovane zasebou atmosféra sa uvolnila a rozkecali sa o škole a o profákoch, teda chalani rozprávali dievčatám akí sú profáci neznesiteľní. annabella však stále myslela na tomáša, že aké by to bolo krásne, keby ju pobozkal. ani tušenie nemala, že tomáš myslí na to isté.
zdržali sa v bare do desiatej, chalani pozvali dievčatá na dring anička s vladom si padli do oka...aspoň tak sa to zdalo annabelle, ktorá sa v duchu modlila, aby monika získala srdce jakuba.
"bože prečo tak chcem, aby si monča získala jakuba?" pýtala sa samú seba v duchu, aj keď odpoveď dobre poznala. mala obavy, aby si nechcela získať tomáša. o desiatej sa všetci vrátili na internát a keďže bolo len desať hodín chalani pozvali dievčatá k sebe pozrieť si film.

pokračovanie na budúce

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu