Bol to on...

Tichou nočnou ulicou kráča zababušený ako keby bol na Sibíri, Všade ticho len zamrznutý sneh chrupčí pod ťažkými krokmi jeho kanád.
Občas zastane a obozretne sa poobzerá... kto vie, či nejaká vymknutá mačka ho nepozoruje spoza stromu?

Ha! Trpí paranojou.

V hlave mu víria šialené myšlienky, ktoré neodoženie, ale sa im poddáva.
Z razu sa uškrnie pričom vycerí svoje neumyté zubiská. Pľuvne si na rukavicu, ktorú s odporom utrie do svojho koženého kabáta a znovu si odpľuje pred seba.
Znenazdajky ani nevidel odkiaľ na neho skočil obrovský čierny pes, ktorý sa mu zahryzol, vlastne chcel zahryznúť do krku, ale hrubý šál viackrát obmotaný okolo krku ho ochránil.

Kurova satan akýsi!

Chytil psa obomi rukami okolo krku a odtrhol ho zo seba, ale ho nepustil. Stláčal psovi krk tak dlho až kým pes s vyplazeným jazykom neovisol v jeho rukách.

Skap ty hajzel!

S odporom hodil psa do priekopy vedľa cesty a teraz už pokojne pokračoval svojou cestou.
Zrazu zdúpnel a nastražil uši, čo pod teplou baranicou nebolo najľahšie.
Počuje hlas, sladký dievčenský hlas, ktorý mu ale nadáva.
Ach jaj...budem ťa musieť za tie nadávky potrestať. riekne tichým hlasom, ale zrozumiteľne.
Čakal, že mu bude odvrávať, ako vždy keď sa na neho hnevala, ale nie, hlas zmĺkol a on zosmutnel.
Pridal do kroku, aby čím skôr bol doma v teplu a konečne jej zavolal... len že!
Nestihol spraviť ani päť krokov lebo...lebo ho prešiel nákladiak.

Tak mu treba hajzlovi jednému, odpornému, skurvenému!

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu