Dnes ma okolo obeda pustili z nemocnice, ale jasne že predtým som musela absolvovať kontrolné vyšetrenia. Ležala som na vyšetrovacom lôžku len v nohavičkách a sestrička mi práve prilepovala tie cucáky, neviem ako sa to volá... veď viete, keď sa robí EKG, okolo prsníka keď mi zazvonil mobil.
–Jeeej, to je nejaká novinka alebo moje srdce dokáže zaspievať moju srdcovku? Zavtipkovala som, aby som zmiernila jej podráždenosť lebo som vedela, že vo vnútri mám mať mobil vypnutý.
-To bude skôr tvoj mobil! Odvrkla a myslím, že odmietla hovor. Mrzelo ma to lebo som vedela kto volá. ...Veď ja mu to vysvetlím; pomyslela som si a radšej som zmĺkla. Ešte mi odmerala tlak, jasne že bol zase nízky a potom ma poslala za pánom doktorom.
Pán doktor ma popočúval, pohmatkával a prísne kládol na srdce, že skôr než sa kvôli nejakej sprostosti rozčúlim, mám sa spýtať môjho srdca či sa mu to práve hodí. Hmm, dedko mal dobrú náladu lebo väčšinou je vážny ako aritmetika ktorej vôbec nerozumiem.
-No, ukáž mi ešte nohy! Zadunel jeho hromový hlas a schmatol ma za členok. –Hmm, tvoje nohy sa mi vôbec nepáčia; Zahundral krútiac hlavou. ...Veď ani tvoje mne; Pomyslela som si, ale pre istotu som na neho nechápavo pozrela.
-Napúchajú ti; Povedal a palec pritlačil na môj nedávno poranený členok. Nechcelo sa mi vysvetľovať, tak som čakala s čím vyrukuje.
-Pôjdeš za fyziaterapeutom a on ti ukáže cviky, ktoré pekne budeš cvičiť dvakrát denne. –Hmm... zahundrala som a čakala kedy mi dá moju prepúšťaciu správu.
-Nechceš ísť do Šadce na plastiku? Vyšlo z neho z ničoho nič.
Teraz som vážne vytreštila oči.
-Nechceš sa zbaviť tejto jazvy? Prešiel mi ukazovákom po tenkej jazve medzi prsníkmi. Špatí ti hrudník. Pokrútila som hlavou.-Som len pol roka po operácii a sám ste mi povedali, že do dvoch rokov úplne zmizne.
-Máš pravdu, a obdivujem ťa, že ti to nevadí. Včera som tu mal 19 ročnú pacientku tiež po podobnej operácii a rozplakala sa, že ona čakať nebude kým jej to zmizne.
Chvíľu sme sa rozprávali, potom ma konečne prepustil.
Taxíkom som sa odviezla domov do prázdneho, studeného domu. Naši sú v práci, domov prídu až večer a jasne, že psa zamkli vo vnútri.
Neznášam ten psí zápach. Kopla som Dina do zadku, vyhodila ho na dvor a pootvárala okná, aby som vyvetrala. Zavolala tej osobe ktorá mi volala keď mi robili EKG, ale mi to nezdvihol. ...Sakra, teraz je urazený! Nahnevane som si vzdychla a dala som variť vodu na kávu.
Na šťastie mi onedlho zavolal a mne sa hneď uľavilo a nálada sa mi zlepšila o niekoľko stupňov. Hmm, ale aj tak zistil že mi niečo je. Posťažovala som sa na studený dom a keď sa spýtal, že prečo si nezapnem môj ohrievač vyhovorila som sa, že sa mi ho nechce zapínať. Pravdou však je, že ja som na ten ohrievač úplne zabudla a ani na mysli som nemala niečo také v dome hľadať. Vysmial sa mi, ale mňa ten jeho smiech zahrial lepšie ako ohrievač a ani o tom nevedel, a ani mu to nepoviem. Keď zosmutnel pritom čo som mu povedala na konci nášho rozhovoru, na čo mu mám hovoriť niečo také.
Vypila som kávu, pozatvárala som okná, dala som proso korele a predsa som si ten ohrievač zapla.
Skoro som zabudla; Hneď ráno som začala blbo lebo dôležitú sms som omylom odoslala inej osobe a nie tomu komu som chcela.
Že by to parom vzal!
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
tomice27
24. 2.febuára 2010 18:35
To chybné odosielanie sms sa tebe stáva viac než často
3
ale doktori sú svine, ale pokial na teba nemala sestrička narážky tak je dobre
5
do prkienka a zamyslela si sa ty aspoň raz vážne nad tým čo sa ti deje
7
A ze nema kredit. Hlavne si tam vyvolava s nejakym hnupom. Rozmyslam ze kedy uz dostanem odvahu sa ta zbavit...
9
Napíš svoj komentár