Hovorí sa, že keď raz niekto začuje spev Fénixa, ten už na to nikdy nezabudne. Fénixov spev je totiž zázračný... Človek z čistým srdcom pri počúvaní jeho piesne nadobudne pocit odvahy a radosti. A naopak; Človeka s nečistým srdcom sa pri jeho speve zmocňuje bezmocnosť a strach.
Rovnako jeho slzy majú zázračne hojivé účinky... je neuveriteľne silný. Na svojom chvoste unesie aj veľmi ťažký náklad...
A práve pre tieto jeho vlastnosti ho niektorí milovali a iní zase nenávideli.
Raz istá mladá deva zablúdila v lese plnom nebezpečných tvorov, a práve fénix bol ten, kto jej zachránil život a z lesa ju dostal.
Selestína bola dievčina s dobrým srdiečkom a úprimnou dušou. Mala však aj zlé vlastnosti, a to, že bola strašne zvedavá a tvrdohlavá.
Raz sa od istého deduška dopočula, že v lese žijú piadimužíci. Už počula o ich existencii, ale nikdy ich nevidela a tak si povedala, že pôjde do lesa a piadimužíkov vyhľadá.
I vybrala sa ona jedného podvečera do lesa.
Ako tak išla a na každú stranu sa obzerala, všimla si medzi stromami maličkých človiečikov celých v zelenom s červenými čiapočkami na hlavách. Zastala a s údivom sa zahľadela na ich špicaté tváre. Mužíčkovia sa zasmiali a kývli na ňu, aby ich nasledovala. Selestína prikývla a rozbehla sa za nimi. –Počkajte na mňa... Kričala za nimi a pridala do kroku. Mužíčkovia sa jej stratili z pred očí len občas sa zjavili a tichým hlasom na ňu volali.
Už ani nevedela kde je, ale stále nasledovala tichý hlas piadimužíkov hnaná zvedavosťou.
Zrazu sa jej do niečoho zakvačila noha a ona spadla na kolená. Chcela vstať, ale v členku zacítila ostrú bodavú bolesť. Ohmatala si ho a keď si pozrela na ruku zbadala na nej krv. Zúfalo sa okolo seba obzrela, ale mužíčkov už nikde nevidela. V snahe vyslobodiť si nohu začala ňou mykať, ale čím viac ňou mykala tým viac sa jej do niečoho zamotala. V tom si všimla, že to čo pokladala za koreň stromu je živý tvor. ...Ach jaj ja úbohá, čo len so mnou teraz bude...? ! Vzdychla si a zrazu sa jej pred očami zatmelo a ona upadla do bezvedomia.
Nevedela ako dlho tam ležala, ale keď otvorila oči uvidela vedľa seba nádherného šarlátovo červeného vtáka so zlatým zobákom spievajúc svoju čarovnú clivú pieseň. Jej srdiečko zaplavil pocit radosti a s úsmevom vtáka pohladkala po nádhernom perí. Všimla si, že z čiernych očí jej na členok dopadajú krištáľové slzy a bolesť zmizla. Vták vzlietol a zastal pred ňou vo vzduchu nastaviac jej dlhý chvost. Nechápala čo od nej chce a tak začal kývať chvostom naznačujúc jej, aby sa ho chytila. Selestína vyskočila na nohy a s dôverou sa do neho zakvačila. Félix zamával krídlami a Selestína zacítila ako sa jej nohy odlepili od zeme. O niekoľko minút s ňou félix pristál na dvore ich domu a Selestína ho s vďakou znovu pohladkala.
Rozprávka
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
20. 11.novembra 2009 23:03
aaa konecne prvy hviezdicky a prvy si to citam teda uz som docital...pekne to je
2
A naopak; Človeka s nečistým srdcom sa pri jeho speve zmocňuje bezmocnosť a strach.
Myslela si na niekoho konkretneho?
Myslela si na niekoho konkretneho?
Napíš svoj komentár