MarcelínoI.

Je hlboká noc a otec vrátnik sa prevaľuje na svojej nepohodlnej prični lebo ho zase bolí to koleno. Chcel by spať, ale bolesť kolena mu to nedovoľuje. S povzdychom sa posadí na posteli a z poličky pri posteli si vezme ruženec a začne sa modliť. Nezapáli ani sviečku, modlí sa len tak v úplnej tme. Je len pri ôsmom Zdravasy druhého desiatka, keď začuje akési mravčanie. Nastraží uši, ale pokračuje v odriekaní ruženca. Dokončil ôsmi desiatok a zišiel z prične lebo to mravčanie neprestávalo, skôr sa mu zdalo, že nabralo na intenzite. Zapálil sviečku a pobral sa preskúmať, kde je to mača a čo sa mu stalo, že tak mravčí.
Ako vyšiel na chodbu hneď zistil, že to mravčanie ide od brány. Pobral sa teda k bráne, ale mravčanie sa rozhlievalo z vonku. Otvoril teda opatrne bránu a skoro zakopol o prútený košík položený na prahu. Zohol sa, aby vyslobodil mačiatko v ňom, ale len čo zdvihol veko koša od hrôzy zdúpnel.
Pane bože! Prekrižoval sa a plačúce dieťa spolu s košíkom zdvihol. Lebo áno, v koši ležal malý chlapček, už zmodretý od zimi, ale stále živý.
Odniesol ho do svojej cely a položil košík na stôl. Nastokol sviečku do stojana a opatrne vybral malého z košíka. Ten na počudovanie prestal plakať, len sem tam zafňukal.
„áno dieťatko, ale čo ja si s tebou počnem?“ rozmýšľal či má ísť zobudiť gvardiána, nech on rozhodne čo s dieťaťom. „počkáš pekne tu a nebudeš plakať, dobre?!“ hovoril, kým sypal trochu cukru do kúska handričky, ktorú zamotanú vložil malému do ústočiek. Keď videl, že malý začal hneď cucať, vzdychol si a odišiel zobudiť gvardiána.
Za štvrť hodiny sa vrátil spolu z gvardiánom a na ich úžas dieťa spinkalo spokojným spánkom.
Matej, založte oheň a zohrejte vodu, treba to dieťa okúpať v horúcej vode, aby sa zohrialo. A potom mu zohrejte kozie mlieko a nakŕmte ho! Ja sa za neho budem modliť po zvyšok tejto noci. Povedal a prežehnajúc dieťa odišiel z cely otca vrátnika.
Matej neváhal a hneď založil oheň v krbe, do kotla nalial vodu a zavesil ho nad ohňom v krbe. Rozmýšľal v čom ho má okúpať, keď si spomenul na mysu v ktorej držali oheň keď potrebovali v kaplnke na zažínanie sviec. Teraz však je prázdna...potešil sa a odniesol si ju do cely. Položil misu na zem a skontroloval vodu. Potom zobral malého na ruky a opatrne z neho vyzliekol košieľku, ktorú na sebe mal. „chudáčik maličký, veď v tej jednej košieľke si mohol aj zamrznúť“ hovoril kým mu trel telíčko. Položil ho na svoju pričňu a išiel naliať vodu do misy. Skúsil vodu či nie je veľmi horúca a zobral dieťa. „teraz ťa okúpem vieš maličký.“ Povedal mu a pomaly ho ponoril do teplej vody. Malý sa usmieval vydávajúc akési nedefinovateľné zvuky, ale neplakal a to bolo hlavné.
Keď ho okúpal aj vyutieral zavinul ho do akej si šatky rozhodnutý na druhý deň poprosiť o nejaké oblečenie pre neho niektorú z dedinských žien. položil ho na svoju pričňu a odbehol do kuchyne po mlieko. Zohrial mu mliečko, aj ho osladil, ale teraz tu bol ďalší problém. Ako dieťa nakŕmiť. Rozmýšľal a zrazu sa usmial. Vzal mokrú handričku v ktorej dal malému cukor a namočil ju do mlieka. Prisadol si k nemu a namáčal handričku do mlieka a vyžmíkávajúc ju malému do úst ho vlastne nakŕmil.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu