Gvardián celú noc rozmýšľal čo s dieťaťom, ale ráno otec Matej ho poprosil, aby si ho nechali, že on sa o neho bude starať a vychová z neho dobrého kresťana. plánoval z neho vychovať príslušníka svojho rádu a posilniť rady kapucínov. Gvardián rozmýšľal nad Matejovou prosbou, ale pravdupovediac tá myšlienka sa mu zapáčila, tak to Matejovi dovolil.
Hneď v ten deň dieťa pokrstili menom Marcelino a Matej sa cítil ako čerství otecko. Hrdil sa, že Marcelino je jeho lebo on ho našiel, jemu ho daroval otec boh. Jeho spolubratia sa na ňom len zhovievavo usmievali.

A tak za pomoci dedinských žien začala životná púť malého marcelína.
Svoje prvé narodeniny lebo mnísi mu určili dátum narodenia na deň keď ho otec Matej našiel
25. novembra dosiahol veľmi rýchlo a bez problémov.
Lajský brat kuchár aj koláč upiekol z tej príležitosti a marcelínovi uvaril jeho obľúbený puding so strúhanými jablkami.
Dedinčania mu doniesli aj darčeky...topánočky a oblečenie po ich deťoch, ktoré už vyrástli, ale aj celkom nové a dokonca aj hračky.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
tibia  10. 12. 2013 16:50
ja viem odkial si zobrala na toto namet
marcelino chlieb a vino
vsakze?
Napíš svoj komentár