moja spolubývajúca v nemocnici

Som v nemocnici... áno, už zase lebo v Ružbachoch som dostala alergiu na vodu z bazéna.
Ale o tomto som nechcela.
Takže som v nemocnici v Ružbachoch a prvé dva dni mi bolo fajn lebo som mala celú izbu pre seba.
Ale na tretí deň som dostala spoločníčku Martinu kurovú. Je to 15 ročné mentálne postihnuté dievča, čo som najprv nevedela. Ale stačilo, aby otvorila ústa a hneď mi bolo jasné, že prečo sa stále tak priblblo usmieva.
Ach jo...ona za to nemôže, ale skoro som ju prizabila.
Kým som bola v izbe sestier milá Martinka mi zobrala celú fľašu kofoly a pekne ju pila priamo z fľaše. Nahnevalo ma to, ale mávla som rukou a nechala som jej ju. Poobede zas mi bez opýtala zobrala zlaté oblátky, aj tie som jej nechala, ale pre istotu som si ostatné sladkosti schovala do stolíka.
Večer som skoro spadla z nôh, keď mi milá Martinka podávala pánsky antiperspirant značky exe. Usmiala som sa a pokrútila hlavou, že ho nechcem. Ona sa rozplakala, že ona ma má rada, preto mi to dáva, ale, že ja ju nemám lebo to nechcem.
Čo som mala robiť? Vzdychla som si a vzala si ho, ale som jej ho vrátila do stolíka a ona si myslí, že som jej kúpila taký istý.
Ale dnes ma dožrala a fakt, skoro som ju prihlušila.
Skypovala som s dogynom a len na tri minúty som si odskočila na WC, keď som sa vrátila maťa sedí nad mojim noťasom a s vyplazeným jazykom číta môj chat.
Takú som jej strelila, že spadla z mojej postele.
Ach jaj...to som, ale nechcela. Rýchlo som ju postavila a objala a to som, ale tiež nemala robiť. Martina sa totiž na mňa úplne nalepila a rumázgala mi na prsiach.
Tak som ju od seba odtiahla a odviedla na jej posteľ kde som ju posadila a snažila som milo s ňou hovoriť.
Vysvetlila som jej, že čo sa smie a čo nie. Prikyvovala, ale pochybujem, že niečo pochopila.

Ach teraz som zvedavá, že čo ma ešte s ňou čaká

 Pseudoblog

4 0 0 0 0

Komentuj

22 komentov k blogu