Tento Silvester mal byť pre mňa ten najúžasnejším Silvestrom lebo som ho mala stráviť s chalanom, ktorého mám veľmi rada.
Mal, ale bohužiaľ, bol ten najhorší v mojom doterajšom živote.
28.decembra ma oco zobral autom do Nitry, 5 hodinová cesta nám trvala 7, vlastne skoro 8 hodín lebo oco si vten deň nedal lieky na depresiu, ktoré pravidelne užíval.
Celou cestou len nadával a bohoval a každú hodinu zastavil, aby si vonku zapálil.
Takže okolo ôsmej sme došli do Serede lebo najprv som mala ísť pozdraviť starých rodičov a na druhý deň ma mal zobrať do Nitry.
Hm...mal, keby sa nestratil.
Keď som sa o pol ôsmej zobudila on tam nebol a starý povedal, že už o šiestej odišiel sa prejsť.
Zmocnil sa ma zlý pocit lebo som poznala ocove amnézie. Aj doma sa mu stávalo, že mi zavolal na mobil a pýtal sa ma, že kde bývame.
O desiatej sa začal báť aj starý a tak sme zavolali strýka a vybrali sme sa ho hľadať.
Prehľadali sme celé mesto komplet, ale nikde sme ho nenašli.
30-ho sme ho išli hľadať už ráno von z mesta.
Aj sme ho našli okolo obeda skoro v Šintave pri Váhu.
Chudák tam sedel na zemi opretý o akýsi peň s povrazom na krku. Keď som ho uvidela v takomto stave skoro som odpadla.
Vyjavene sa na nás díval, ale nespoznal nás. S plačom som ho objala a vysvetľovala mu, že som jeho dcéra.
Najprv mi neveril, ale moje ruky neodtiahol. Zrazu ma začal hladkať po vlasoch a tiež sa rozplakal, tak už som bola trošku spokojnejšia, aj keď svojho otca, ani brata stále nespoznával.
Zobrali sme ho do nemocnice, kde ho vyšetrili a poslali nás do Bratislavy lebo mali podozrenie na alczhajnera. Konečne, keď už je neskoro.
Lebo ja som už dávno mala podozrenie, že má tú chorobu, ale jeho psychiater sa so mnou hádal, že nech nie som múdra lebo on trpí len ťažkou depresiou.
Takže na silvestrovský deň sme ho zaviezli do Bratislavy na psychiatriu, kde ho hneď aj hospitovali a v zápätí mu spravili testy, ktoré preukázali, že som mala pravdu lebo už je v...hm...(stredne pokročilom) štádiu.
Silvestra som teda strávila v Bratislavskej dúbravke u tety jeho sestry smutne a sama s myšlienkou na toho chalana, ktorého som zase sklamala.
Už nikdy viac nechcem zažiť takýto Silvester!
Vyznanie
Komentuj
21 komentov k blogu
1
barky
4. 1.januára 2014 11:42
ako nwm o čo ti šlo tou úvodnou vetou a nwm čo si tu myslíš o ľudoch samozreme ak máš psychicky chorého otca smiať sa ti nik nebude ale ak napíšeš odpadovú sračku ako to máš väčšinou vo zvyku dostaneš armageddon
2
No, ak je toto pravda, tak mne by bolo sumafuk ci som sklamala chalana alebo nie...nezelam ziadnej rodine take trapenie ako ked ma niekto alzheimera...starka mi na to v lete zomrela po 7rokoch choroby.
3
@barky
keby si vedel prečo som napísala toho attisa neviem ako by si sa zatváril
ale radšej trpím vase hnussné komentáre ja ...vlastne nič
keby si vedel prečo som napísala toho attisa neviem ako by si sa zatváril
ale radšej trpím vase hnussné komentáre ja ...vlastne nič
5
To je mi ľúto síce nemám nikoho blízkeho, kto by trpel podobnou chorobou, viem ako sa asi cítiš zničený silvester je to najmenšie... keby to zistili neskôr, bolo by to len horšie. Ďalšia vec je že ti neveril ( to vieš, takýto ľudia chcú peniaze a život ich klienta je im v ... 'ch, tak veľa šťastia
6
7
@2
moja babka mávala tiež dlhé doby ťažké depresie a nakoniec jej diagnostikovali alzheimra. možno nejaký spúšťač?
moja babka mávala tiež dlhé doby ťažké depresie a nakoniec jej diagnostikovali alzheimra. možno nejaký spúšťač?
8
nic v zlom, ale mozno by si si mala taketo silno emotivne zazitky s obesenim nechat pre seba. nemali by sme podla mna taketo veci vediet vsetci co sa tu zastavia... pre tvoje dobro...
9
ked to uz chces zo seba dostat, tak alzheimer by prudko stacil , bez detailov...
10
môj dedo to ma už vyše 7 rokov a z roka na rok je to horšie v noci chodí po dome vylieza cez okno von a potom ho musíme hladať, cez deň sa oblečie že on má nejakú schôdzu a uteká tam, babka sa o neho bojí tak ide s ním a celý deň behajú po meste, babka je z neho hotová moja mama je z toho psychicky totalne v pecku, a on je velmi často agresívny to je na tom najhoršie nikoho z nás nepoznáva nosí zo sebou kopec peňazí a už ho aj viac krát okradli ... Vraj to je dedičné jeho mama to mala a tiež si s ňou užili svoje. Mne je to velmi lúto pretože som ho mala velmi rada a teraz ho nespoznávam a vlastne ani on mňa... takže vela síl..
14
@Zahadna92
nič s tým nespravíme...oco je na tom podobne
a celé noci presedel v kresle a pil jednu kávu za druhou s cigaretou a pýtal sa sám seba, že kedy pôjde domov
nič s tým nespravíme...oco je na tom podobne
a celé noci presedel v kresle a pil jednu kávu za druhou s cigaretou a pýtal sa sám seba, že kedy pôjde domov
16
@biancadetolle j, uz to ma aspon 5 rokov, nespoznava ani mna, ani brata vacsinou. Inak lieci sa teda tvoj tatino? Vazne, rychlou liecbou sa to da pozastavit, konajte co najskor
17
@Wind
teraz je v bratislave na psychiatrii
a keď ho pustia...ja sama sa o neho nedokážem postarať, tak ho radšej dám do ústavu
teraz je v bratislave na psychiatrii
a keď ho pustia...ja sama sa o neho nedokážem postarať, tak ho radšej dám do ústavu
20
fchudatenko moje. to mi je moc luto, a keby si potrebovala hociaku pomoc zavolaj mi cislo uz mas
Napíš svoj komentár