21. júna o 19:00, vo veľkej spoločenskej miestnosti sa zišla celá škola, aby sme sa mi mladší študenti rozlúčili so štvrtákmi "dôstojným" rozlúčkovým večierkom.
Večierok organizovali oni, takže to prebehlo celé úplne bez najmenších problémov.
Vôbec nikto nebol opitý "ešte, o 20:00 lebo len v tety skončil program, ktorý si pre nás chudákov, ktorí tam ešte...niektorí rok, niektorí viac ostávame tí naši "konečne už bývalí" spolutrpitelia pripravili.
Viete aký bol program? No... Najprv sa zasnúbili Hanka s Pepom, "ešte sme im aj darčeky kúpili", potom Elenka s Ferom, aj tým", akoby sme my chudobní študenti boli milionármi.
No a konečne sme prišli na rad, my "noví diktátori" (Veď sa traste od septembra, vy banda všivavá!!!) Tfuj tajbl...to bol len taký krátky, nedočkavý povzdych.
No, ale už prejdem na tú nešťastnú pasovačku: V plnej paráde oblečený Lojzík tam stál ako dokonalý výsmech našich chabých vedomostí a čakal, ktoré ruky ho ako prvé ohmatajú na intímnych miestach.
Keď som začula: Ako prvú si sem zavoláme Kristínu pletušu, zaťala som zuby a skôr ako som vstala od stola som do seba naliala ten zázvorový fernet, ktorý už hodinu na mňa prosebne žmurkal. Tak som konečne pristúpila k môjmu katovi a ten mi so škodoradostným úškrnom na ksichte položil prvú otázku: Koľko stavcov má ľudská kostra? Sakra! Uľahčene som si vzdychla a už som chcela odpovedať, keď pokračoval; aby sme ti to trolilinka sťažili ukáž nám a samozrejme menuj aj latinsky! Pozrela som na Lojzíka a v duchu som sľubovala Pepovi pomstu...už druhú za ten večer.
Tak som pristúpila k tej poľskej výrobe a začala ju vyzliekať. Pár minút mi to trvalo lebo kostra vám nepomáha, aby vám to uľahčila a ja som samozrejme, že naschvál ťahala čas. Konečne bol Lojzík nahý a ja som položila ruku na jeho Cervikálne stavce. Ešte som bola len pri C3 a Pepo ma prerušil; A teraz nám ukáž Sakrálne! Tak ma naštval, že som Zanadávala...Sakra! tak ty si sa zbláznil? To ten Lojzo nemá Th ani Lumbál ani... Dobre dobre, odvrávaš, protirečíš, tak budeš potrestaná. Víťazoslávne sa zaškeril a ani neviem odkiaľ, ale zrazu mal v ruke asi meter a pol dlhú varechu. Ďuro ma schmatol ako do zveráka a Pepo ma bil po mojom zadočku. Celá sála sa smiala a ja úbohá som bez slova trpela. Nakoniec ma pustili a Pepo sa so smiechom ospravedlnil, Ďuro ma schmatol na ruky a odniesol na moje miesto pri stole. Takto potrápili aj ostatných tretiakov, ale keď skúšali Marínu sme sa všetci smiali ďurovi, lebo ona pri svojej trpasličej výške 146 cm, váži 108 kg a ten chudák mal čo robiť, aby ju zdvihol.
Tak o 21:10 sme skončili sľubom, že aj keby nám z vrecák 100 eurovky trčali menší úplatok ako 10 euro nevezmeme ani od Arani z cigánskeho parku a na 9 ďalších humánnych predsavzatí... sme si konečne pripili vermutom a viac sme sa o regule a pravidlá nestarali.
Ja som v trochu lepšej nálade ako zvyčajne išla spať okolo druhej, ale ešte dosť ľudí ostalo až dokonca, do rána.

 Blog
Komentuj
 fotka
tibia  10. 12. 2013 18:07
tak ta pasovali za rytiera okruhleho stola
Napíš svoj komentár