-Keď chceš, aby som ti to porozprával neprerušuj ma a nechaj, aby... –Dobre dobre, len už začni! Znovu som ho prerušila, aby som mu dala pocítiť svoju nevôľu. Rezignovane pokrčil plecami, pomaly sa nadýchol a tichým, bolestným hlasom začal:
-Stalo sa to pred štyrmi mesiacmi keď si bola tie tri týždne na tom školení vo Francúzsku. Raz v stredu som sa zobudil so strašnými bolesťami hlavy, dal som si dve tabletky a spravil som si silnú kávu dúfajúc, že mi to pomôže a bolesť ustúpi. Neustúpila, okolo jedenástej už mi bolo tak strašne zle, že som si myslel, že umriem. Rozmýšľal som, či mám niekomu zavolať, či sadnúť do auta a odísť do nemocnice, keď pri dverách zazvonil zvonček, hmm... bola to tvoja matka. Pri pohľade na mňa sa zdesila. Poprosil som ju, aby ma odviezla do nemocnice.
Tušila som niečo zlé a bola som čoraz nervóznejšia. Vstala som a prešla som k oknu odháňajúc dotieravú myšlienku na to, že môj manžel by mohol byť vážne chorý. Cítila som jeho pohľad na svojom chrbte, preto som sa otočila a vrátila sa k stolu. Cestou som zobrala z kuchynskej linky popolník, cigarety a zapaľovač. Sadla som si znovu na to isté miesto, oprela sa o operadlo stoličky a zapálila si prvú cigaretu.
-Veď ty nefajčíš... Kývla som rukou, aby pokračoval v rozprávaní. Poslúchol.
-V nemocnici sme strávili celý deň na rôznych vyšetreniach, dali mi nejakú injekciu do žily po ktorej som sa cítil lepšie, takže som pozval tvoju matku na večeru. Po večeri ma nechcela nechať samého, keby sa mi bolesti vrátili a bolo by mi zase zle. Večer sme si pri telke otvorili fľašu kalvadosu a ani sme si neuvedomili ako sme skončili spolu v posteli.
-S trasúcou sa rukou som zahasila cigaretu v popolníku a už som si zapaľovala druhú. –Nefajči! Nahnevane skríkol a vytrhol mi cigaretu z úst. Od prekvapenia som vypúlila oči, no rýchlo som sa spamätala.
-Môj manžel sa mi práve priznáva...čo by priznáva, on mi opisuje ako spal s mojou matkou, a ja... ja nemám právo fajčiť! Hystericky som mávala rukami a rozosmiala som sa trpkým hysterickým smiechom.
-Upokoj sa! Strelil mi také zaucho, že hneď som sa spamätala. Išiel mi nabrať ďalšiu porciu zmrzliny, položil ju predo mňa a pokračoval v rozprávaní.
-Na druhý deň sme išli do nemocnice po výsledky. Súcitný pohľad zdravotnej sestry mi napovedal, že správa ktorú si vypočujem priaznivá nebude.
-A...? Prerušila som ho.
-Zostáva mi ešte mesiac života. Oznámil pokojne, vecným tónom. Lyžička mi vypadla z ruky a na chvíľu som úplne zmeravela. –Ty... ty umieraš? Dostala som zo seba a zdvihla som lyžičku z podlahy.
-Áno, mám v hlave zhubný nádor a... –Vyoperujú ti ho a budeš v poriadku. Znovu som mu skočila do reči. Pokrútil hlavou. –Nie, operovať sa už nedá, príliš neskoro sa zistilo, že som chorý. Povedal a tiež si išiel nabrať ďalšiu porciu zmrzliny.
-Lieky? Opýtala som sa v nádeji, že... –Odmietol som liečbu. Prerušil ma tentoraz on.
Pokračovanie príbehu sa dozviete v ďalšej časti.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
4
@orfea2 , vedela som ako zareaguješ.
@krvaaa , hysterku treba nejako uzemniť.
@lucy92 , som rada, že sa ti to páči
@krvaaa , hysterku treba nejako uzemniť.
@lucy92 , som rada, že sa ti to páči
5
pekne je to ale fackat by som sa ani ja nenechala vyskriabala by som mu oci.
6
A prichádza spravodlivý trest. božie mlyny melú pomaly ale isto...
Ten chlap vyzerá ako Ken od bárbiny. Pekný a poriadne priblblý
Ten chlap vyzerá ako Ken od bárbiny. Pekný a poriadne priblblý
7
Predstavujem si ze nejaky chlap streli facku tebe. zabavna predstava, ale nerealna teda potom co som videla ako si spacifikovala toho Roba neexistuje, aby teba nejaky chlap prefackal.
8
@orfea2 asi tak, moj nazor taka zenska by bola fajne krepa keby si tu facku len tak nechala
ze "hysterku treba uzmenit" ?! on je kkt, ona je LEN hysterka, to pri tom nic. ja by som mu jednu tresla, keby ma podjebal, a keby mi dal facku...
ze "hysterku treba uzmenit" ?! on je kkt, ona je LEN hysterka, to pri tom nic. ja by som mu jednu tresla, keby ma podjebal, a keby mi dal facku...
Napíš svoj komentár
že sa ešte fackať nechá!