Neverný manžel VII.

O 20 minút som zaparkovala pred hotelom Čierny orol. Obzrela som sa, zelené punto mojej matky tu už stálo. Ha... je zvedavá. Uškrnula som sa a vystúpila som z môjho mini kabrioletu. Zo sedadla spolujazdca som zobrala kabelku, zabuchla som dvere a vošla do vysvietenej haly.
-Ahoj. Pozdravila som ju sadajúc si oproti nej. –Prosím ťa môžeš mi vysvetliť prečo sme sa museli stretnúť tu? Nedočkavo sa spýtala. –To ma ani nepozdravíš? Usmiala som sa berúc do rúk jedálny lístok. –Prepáč; Ahoj... tak teraz už povieš prečo toto rande? Nedala sa odbiť. Hej hej poviem, len čo dorazia aj ostatné účastníčky nášho stretnutia. Odvetila som a ďalej som študovala jedálny lístok. Začudovane nadvihla obrvy. –Ty si ešte niekoho pozvala? –Uhm... s nevinným úsmevom som prikývla. –Môžeš mi povedať koho? Práve som chcela odvetiť, že uvidí, keď k nášmu stolu pristúpila asi 35 ročná, na krátko ostrihaná brunetka.
-Dobrý večer. Pozdravila a ja som hneď vedela, že to je Leonela. Nepoznala som ju, nevedela som ako vyzerá, ale vedela som, že ona vie ako vyzerám ja lebo Jim svojim milenkám často ukazoval moje fotky a často im o mne rozprával... aspoň podľa jeho vlastných slov.
-Vitajte Leonela... usmiala som sa a predstavila som jej moju matku. Mojej matke bola zrejme nesympatická lebo len odmerane prikývla hlavou, že ju berie na vedomie.
Práve som dala znamenie čašníkovi, keď sa zjavila aj Perpetua. Vyčančaná blondína s mačacím hláskom. Vrrr... ledva som sa zdržala, aby som jej neskočila do jej falošne vystrašeného úsmevu.
-Áá... Perpetua vitajte... Zatiahla som a predstavila ju ostatným dvom ženám. Leonela s mojou matkou nechápavo krútili hlavami, ale ja som sa tvárila, že to nevidím.
-Tak milé dámy, čo si dáte? Prívetivo som sa na ne usmiala. –Platí to kreditka môjho manžela. Dodala som len tak mimochodom. Všetky sa rozosmiali a napätie medzi nami razom upadlo.
-Ja navrhujem, vysypať mu do postele za vedro kociek ľadu. Zasmiala sa moja matka po druhom poháriku jej obľúbeného kalvadosu. Karhavo som na ňu pozrela.
-Čo navrhuješ ty? Uprela na mňa oči Leonela a strčila si do úst kúsok homára.
-Áno, čo navrhuješ ty? Pridala sa Perpetua.
-Hmm... tvárila som sa, že rozmýšľam. Utrela som si ústa obrúskom a zahľadela sa na všetky tri. –Každá z vás s ním strávi jednu hodinu denne... v posteli, začnúc zajtrajškom. Dodala som rýchlo keď ma chceli prerušiť.
Ale... ale... ale... Krútili hlavami.
-Chcete sa mu pomstiť za to, že vás opustil, či nie? Vyčítavo som na ne pozrela. Viete aké to bude pre neho utrpenie teraz keď je chorý mať v posteli každý deň všetky svoje tri milenky? Kým príde jeho koniec bude prosiť, aby sme ho nechali na pokoji. Zlomyseľne som sa uškrnula a moje tri spoločníčky vybuchli smiechom.
-Tak fajn, ako prvá ho každý deň poteší Leonela, vždy od 11-tej do 12,00, pozrela som na ňu. –Súhlasím. Prikývla.
-Po tom mu dáme hodinu na obed a na oddych a o 13-tej nastúpi Perpetua... Mne by sa hodil čas od 13 do 14, skočila mi do reči moja matka. Ostro som na ňu pozrela. –Nie, ty pôjdeš posledná, druhá ide Perpetua! Zdôraznila som a ona rezignovane prikývla.
-Mne to vyhovuje. Zamniavčala Perpetua a ja som znovu dostala chuť privrieť jej jazyk do dverí. –Super, tak sme dohodnuté... Usmiala som sa. A teraz si na to môžeme pripiť.
Všetky tri sme zdvihli naše poháre a na dúšok sme ich vyprázdnili.


Predposlednú časť si prečítajte možno už zajtra.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu