O slepom dievčati ktoré našlo svoje šťastie

Legenda hovorí, že kedysi dávno na našom území žilo jedno dievča ktoré bolo slepé, ale oči malo také krásne ako tmavá nočná obloha žiariaca tisíckami trblietavých hviezdičiek. Každý kto sa jej pozrel do očí nadobudol pocit, že v nich vidí splnenie vlastných túžob.
Raz keď si v jedno letné popoludnie len tak sedela pri potôčiku a máčala si nohy v osviežujúcej vodičke išiel okolo najstarší syn hradného pána Martin a keď ju zbadal zastavil koňa a zoskočil. Chvíľu na ňu hľadel čakajúc na pozdrav, ale keď sa ho nedočkal podráždene ju oslovil; Hej dievča! Ty... Vtedy sa obrátila a on uvidel jej nádherné oči.
Áno pane? Usmiala sa, ale nohy z vody nevytiahla. Podišiel bližšie a sadol si vedľa nej. Hnev ho celkom prešiel a dokonca zabudol prečo ju oslovil. V jej očiach videl sám seba so šťastným úsmevom na perách ako drží v náručí malé dieťa ovinuté v krásne vyšívanej perinke.
Čo tam vidíte pane? Opýtala sa keď sa jej zdalo, že jeho úžas trvá pridlho.
Ja... ja... v rozpakoch zajachtal. Prečo vidím v tvojich očiach to čo vidím? Zvedavo sa spýtal a odtrhol zrak od jej tváre.
Ja neviem pane, ale ľudia hovoria, že v mojich očiach vidia vlastné túžby.
A...?
Áno pane, po čase ma vyhľadajú, aby mi zvestovali, že to čo v mojich očiach videli sa im splnilo.
Martin sa zamyslel a po chvíli sa znovu spýtal; A prečo tam vidím seba s dieťaťom, ale bez manželky? Kto sa stane mojou manželkou?
Pane ja to neviem, ja neovplyvňujem to čo sa odráža v mojich očiach. Odpovedalo dievča a sklonilo hlavu.
Martin sklamane vstal a zamieril k svojmu koňovi. Tak ti ďakujem. Poďakoval a vyšvihol sa do sedla.
Ubehol týždeň a Martin stále nemal pokoja a preto sa rozhodol dievča znovu vyhľadať a ešte raz sa jej zahľadieť do tých krásnych očí. Dal si osedlať koňa a pobral sa ju vyhľadať.
Už zďaleka ju zbadal a v srdci zacítil radosť, vtedy mu došlo, že ju túžil znovu vidieť nie zo zvedavosti, ale pre ňu samotnú.
Vitaj pane. Usmiala sa keď pred ňou zastal.
Ako si vedela, že som to ja? Udivene sa jej spýtal.
Moje srdce mi to povedalo. Znovu sa usmiala a vystrela k nemu ruku. On ju chytil a pritlačil si ju na hruď.
Cítiš to moje? Tiež sa usmial a privinul si ju v náručí.
Martin si dievčinu odviedol na hrad svojho otca a po deviatich mesiacoch sa im narodilo prekrásne dievčatko.
Povedz mi drahá, prečo som vtedy pri potôčiku videl seba s našou dcérkou v tvojich očiach a teba nie? Opýtal sa jej raz s malou v náručí.
Ako by si zareagoval vtedy, keby si ako matku svojich detí videl slepé a chudobné dievča? Usmiala sa a pobozkala ho na čelo.

 Rozprávka

9 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu