Dnes som sa po niekoľkých týždňoch vrátila na intrák, prvý na koho som natrafila bol práve tento môj kamarát (fajčil na terase). Už z diaľky zbadal naše auto a so širokým úsmevom na tvári utekal nám otvoriť veľkú bránu, aby ocino nenechal auto vonku na ceste. Len čo som vystúpila, s radostným smiechom ma schmatol oboma rukami za pás a zdvihol ma do vzduchu ako malé dieťa. Vždy to robil a už to beriem ako samozrejmosť. Dnes som si však niečo všimla čo ma vystrašilo. Keď ma zdvihol do vzduchu na okamih sa mu tvár skrivila bolesťou. Odniesol mi batoh na izbu, chvíľku sa zhováral s ocinom a odišiel.
Keď som sa vrátila zo školy znovu sedel na lavičke na terase a fajčil. Prisadla som si k nemu a čakala som kým dofajčí. –Poď ku mne! Pozrel na mňa a prikývol. Kým sa za nami nezatvorili dvere mojej izby som bola ticho, ale ako náhle pustil kľučku som na neho ostro pozrela a spýtala sa; Čo sa deje? Bez slova si vyhrnul rukávy bundy a ukázal predlaktia. Zhrozila som sa; Na obidvoch rukách má škaredé hnisavé jazvy. –To... to čo je? Vysúkala som zo seba. Na miesto odpovede mi ukázal aj lýtka, to isté. –Od čoho to máš? Opýtala som sa a zdalo sa mi, že dosť hlúpo lebo som vedela, že je chorý.
Povedal mi názov tej choroby, ale vôbec som si ho nezapamätala, jediné čo som si zapamätala bolo, že to je nejaká zákerná choroba a veľmi ťažko sa lieči. Pred Vianocami bol vyše mesiaca v nemocnici, robili mu všelijaké vyšetrenia lebo tlak mu stále skákal a často odpadával, ale veľké hovno zistili páni doktori.
Teraz tu sedím, píšem tento blog a som smutná, že 23 ročný chalan ešte pred pol rokom plný života a spontánnej radosti teraz už veselosť len predstiera.
A teraz trochu odbočím.
Práve keď som toto písala a bolo mi do plaču mi zazvonil mobil, pozrela som na displej a srdiečko mi od radosti poskočilo. Volal mi človiečik koho som najviac túžila počuť, ako by to vedel, že ho potrebujem.
Ďakujem ti trdielko, si moje... veď ty vieš čo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cortes
1. 3.marca 2010 17:44
no už choroby sú také...
4
Musim s tebou suhlasit, je to grazel.
Co vsak neznamena, ze mi neni luto, ze je chory.
Co vsak neznamena, ze mi neni luto, ze je chory.
Napíš svoj komentár