"tolerancia v kostole"

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska nezávidí.

Tieto slová, by mali charakterizovať veriaceho... hovorím... mali by, lebo to tak nie je.
Po dlhšom čase som včera celkom náhodou ocitla na svätej omši a zhrozila som sa čomu som bola svedkom.
Kňaz tam ešte nebol a tetky sa modlili ruženec, keď do kaplnky sme vošli ja s Lehošom.
Lehoš je ateista a nevie ako sa správať v kostole, tak nahlas pozdravil: dobrý večer!
Tetky, ako na povel sa obrátili k nám a na miesto pozdravu začali hundrať na Lehoša, že či sa nevie správať, že neprišiel do krčmy. On nechápal ich pohoršovaniu, tak sa bránil, čo je podľa mňa samozrejmé.
„milé tetušky“ to rozčúlilo a začali mu nadávať do grobianov a satanášov. Bála som sa, že čo z toho môže byť, tak som ho chytila za ruku a ťahala ho smerom k východu. On sa však nedal a zvýšil na ne hlas, že som sa aj preľakla a začal sa obraňovať a tetušky kritizovať.
Jedna starenka vyskočila z lavice a rozbehla sa von z kaplnky. Vedela som, že ide po kňaza, tak som pošepla Lehošovi, že by bolo lepšie, keby sa prestal s tými strigami hádať. On sa však nechcel poddať a pokračoval s kritikou.
Stál chrbtom k východu, takže nezbadal kňaza, ktorý stál medzi dverami a usmieval sa.
Ja som sa otočila a s potláčaným smiechom som ku kňazovi pribehla.
- Otec Jozef, vy ste tu? – áno moja, už tretí rok. Odvetil a ukázal na Lehoša. Tvoj priateľ? Pokrútila som hlavou...vlastne áno, ale obchodný partner. Dodala som rýchlo.
- Podal si s Lehošom ruku a šeptom nás poprosil, aby sme si sadli, keď chceme byť na omši, alebo, by bolo lepšie, keby sme odišli, aby tetky sa upokojili.
- Tak sme odišli s tým, že na druhý deň príde za nami do kúpeľov.
-
- Ale to správanie tetušiek s ničím nenasvedčovalo, že kresťania sú dobrí ľudia.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

30 komentov k blogu