Zamyslenie nad jednou ľudskou povahou

Zamyslenie nad jednou ľudskou povahou

Nedávno sme obnovili komunikáciu s jedným mojim „kamarátom“ z Bratislavy, mimochodom bývalým birdzákom. A verte mi, že to nieje vôbec ľahké komunikovať s niekym písomne či telefonicky, keď v každej vete vás častuje prívlastkami šlapka alebo kurvička. Ja som však asi hlupaňa, že som ho neposlala do*****lebo ho mám rada.
Včera ma však vážne nasral; išiel z práce domov, ale len čo došiel domov prvé čo urobil, mi napísal, že videl v buse svoje zlomené srdce. Vrrrr! Odpísala som mu, nech mi o nej nepíše, že ma to nezaujíma. Jeho reakcia bola, že som sprostá hlupaňa a jebnutá piča....samozrejme, že som sa nedala, tak sme sa hádali až do 22, 30 až kým som nešla spať.
Dnes ráno to pokračovalo podobným štýlom. Namiesto pozdravu mi napísal, že vidí, že som sa vrátila na birdz. Ja som sa ho spýtala či je na birdzi, odpísal, že nelognutý. Hneď som vedela, že to kôli nej občumuje birdz, ale som mu to nenapísala, len som nadhodila, že keď mu ten birdz tak chýba prečo sa nevráti. Nasledovala ďalšia sprška nadávok.zase som vybuchla a napísala som mu, že je posadnutý tou babou a chorý, že nech sa dá liečiť. Na moje prekvapenie nadávky prestali a odpísal, že neni, ale minulý rok ešte bol a teraz mi píše celkom pokojne, akokeby sme sa nikdy nepohádali.

Teraz sa pýtam samú seba: aká je len ľudská povaha komplikovaná?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu