Neviem či sa tešili všetci ale určite sa tešili moji rodičia a starí rodičia a krstny rodičia . A tak si ma odviezli do nášho bytu na 12. poschodí. Tam som vyrástala,objavovala svet a spoznávala ludí. Toto bol moj 1. rok života.
Ked som oslavila svoje 2. narodeniny mala som velku tortu/podla fotiek / a dostala som kopu hračiek. 4 mesiace po mojích druhých narodeninách som dostala sestru-Karin. Malá blondatá a s modrými očami.
Zrazu som nebola stredobodom pozornosti ja ale moja drahá sestra,musela som sa o všetko delit a podobne.
Ked som oslávila 3.narodenini bola som už slečna a odvtedy mám matné spomienky.
O rok neskor ked som už mala 4. dostala som od babky ružového plyšového zajačika ktorého mam do teraz. Btw moja sestra už mala 2 roky
Ked som mala 5 rokov bol u nás ocov kamarát z Canady aj s priatelkou a doniesol mi nové botasky a arašidové maslo(fuj).Vtedy sme sa prestahovali do domu k babke a ja som začala chodit do školky a našla si nové kamarátky.Vtedy som bola prvýkrat na dovolenkev Croatii.
Už som mala 6 rokov a chodila do prípravky v školke kde nás pripravovali na 1.ročník zakladnej školy. TO som už vedela čítat a počítat do 25 /nesmejte sa/
Ked som mala 7 rokov bola som hrdá prváčka na Zš Drábova 3 v Košiciach a mojou pani učitelkou bola Stela L. a ja som sa nevedela dočkat kedy sa budeme konečne učit.A dostala som šteniatko kokršpaniela-Jessicu!
Ked som mala už 8 rokov a bola som 2háčka vyhrali sme MS v Hokeji a oslavovalo to cele Slovensko.Mám to štatsie že to mam nahraté a viem si to kedykolvek pozriet. Ešte stále mam zimomriavky na chrbte ked dá Bondra vítazny gol a komentátor sa ide zbláznit.
O rok neskor som už mala 9 a dostala som 1. mobil taku velku čiernu tehlu ale bol to moj 1. skutočný fungujuci mobil!
Ked som už mala 10 rokov bola som 4táčka a mala som 1. dvojku na vysvedčení/tolko sklamania/.V 4 ročníku sme písali testy aby nás mohli zaradit v 5. ročníku do tried.Tu už viem plynule po chorvátsky. :
Už som mala 11 rokov a bola som 5taťka v matematickej triede /nechápem / a vtedy som mala prvého frajera ked sa to dá tak nazvat.
Ked som už mala 12 začala som si uvedomovat zodpovednost za isté veci ako je škola,pes a moje chovanie.
To sa už dostávame k mojím 13.narodeninám a k obdobiu mojej puberty teraz som si začala robit čo chcem,začala som si otvárat usta na rodičov a učitelov a stalo sa zomna číslo od mojích 13tich si zomna spolužiaci robia srandu že som malička /164 cm/ a že som najmladšia z nich.
V 13tich som sa zamilovala ako somár do kopy sena a nepočuvala som nikoho okolo seba.A bola to moja prvá velká uprimna láska.
V tomto veku som prišla nato že chalani su idioti /čest výnimkám/.
Svoje 14te narodenini som oslávila den po vysvedčku /btw 28.6 mam narodky ale šk. rok 2007/08 skončil 27.5/ s kamarátkmi v clube V8.
Nastúpila som do 9tky a začala stresovat pred monitorom a prímačkami.Tento rok som bohužial stratila aj najlepšie kamarátky (už je to v pohode aj ked to neni take ake bolo),našla som ozajstné kamoški,začala som uvažovat nad buducnostou,naučila som sa korčulovat na lade a našla som chalana kt. mám rada.
Tod sve zatím samozrejme že som nemohla napísat cely moj život komu by sa to chcelo čítat? Mne určite ne
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
klidopido
4. 2.febuára 2009 20:13
stačí stručne a vístiže si to vystihla čo si chcela...
Napíš svoj komentár