Život, je jedno nádherné slovo. Slovíčko ktoré ukrýva v sebe lásku, sklamanie, šťastie, poznanie no predovšetkým je to veľký dar od našich rodičov. No niekedy máme chvíle keď si kladieme otázky tipu: „Načo som tu?“ „Aké mám poslanie?“ „Oplatí sa mi ešte žiť?“
Podľa môjho názoru a pozorovania si tieto otázky kladú väčšinou "násťročný" kt. nenachádzajú odpovede na svoje otázky. Ale prečo práve ľudia v tomto veku si kladú takého otázky? (Áno patrím medzi nich.) Veď každý kto týmto obdobím prešiel ho považuje za najkrajším obdobím svojho života. No práve v tomto veku si vytvárame priateľstvá na celý život, stretávame naše „prvé“ lásky a zoznamujeme sa sami so sebou. Každý máme o ľuďoch a hlavne o sebe jasnú predstavu, ale akurát teraz zisťujeme kto vlastne sme. No častokrát v tomto období nám náladu dokážu pokaziť úplne primitívne veci, od zlej známky v škole až po zbytočné hádky s blízkymi, či iné malichernosti. Prídu však v živote chvíle, keď sa ocitáme v situácii, kedy náš jediný cieľ je to, čo sme donedávna považovali za absolútnu samozrejmosť, ktorú sme si možno ani nedokázali vážiť.
No práve pri ceste životom natrafíme na rázcestia a križovatky pri ktorých uvažujeme, ktorým smerom sa vydáme. A určujeme si prvé ciele. Čo robiť, aby sme na životnej púti boli úspešný ?! Náš život musí byť naplnený! Nie prázdny! A čím ho naplníme ?
Niektorý ľudia žijú s presvedčením že nič z tohto nemá zmysel no nechcú sa ani pokúsiť zmeniť to.
No otvorme však oči a nechajme do našich sŕdc preniknúť kúsok lúča. Nechajme si ukázať voľnosť a nespútanosť, na ktorú v dnešnom svete tak často zabúdame.
Chopme sa preto každej šance. A keď sa o niekoľko rokov pozrieme späť , nájdeme veľa krásnych spomienok. Veď : „Život sa nemeria sekundami, ale momentmi ktoré ti vyrazili dych!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Doteraz ju mám nad posteľou a keď mi je ... si to čítam. a tiež, keď sa mi nechce a nechce vstať